Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím

žena

sita

Každý z nás má svoju predstavu o živote. Ako by ho chcel prežiť, s kým a čo by chcel robiť. Moja predstava bola skončiť strednú školu a nájsť si prácu, ktorá by ma bavila. Neskôr dobrého manžela a mať s ním dve deti, najlepšie dcéry. Väčšina mojich snov sa mi aj splnila. Žiaľ, môj vtedy posledný sen sa skôr zmenil na nočnú moru.

Vyštudovala som obchodnú akadémiu. Čísla a poriadok, to bolo moje. Ovplyvnila ma určite aj moja mama, ktorá bola účtovníčkou. V jej stopách som sa chcela vydať i ja. Po skončení školy som si  našla zamestnanie ako účtovníčka a práca mi veru išla. V robote som sa zoznámila s mojím budúcim manželom Andrejom. Bola to láska ako hrom a do roka sme sa brali. Ja som už vtedy pod srdcom nosila naše prvé dieťa. Narodila sa nám krásna zdravá dcéra Natálka. Veľmi sme sa tešili, dcéru som si vždy priala. Po roku sa nám narodila druhá dcéra Viktória.


Tiež by vás mohlo zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Deti rástli ako z vody a čas utekal. Na osemnáste výročie sobáša ma Andrej zobral do mojej obľúbenej reštaurácie. Odtiaľ sme sa išli prejsť popri Váhu. Atmosféra bola veľmi príjemná, keď môj muž prišiel s trocha bláznivým návrhom. „Je v živote niečo, po čom túžiš? Vieš Anka, ja by som si veľmi prial ešte jedno dieťa. Budúci rok mám päťdesiatku, syn by bol nádherný darček.“ Ja som jeho nápadu nebola vôbec nadšená:  „Čo si sa zbláznil, som už na to stará. A kde máš istotu, že to bude práve syn?“

Pre mňa to bola vybavená vec. Viem, že v dnešných časoch nie je nič výnimočné mať dieťa aj v štyridsiatke, ale mne sa to zdalo riskantné. Andrej sa však nevzdával. Upol sa na myšlienku mať so mnou ešte jedného potomka, akoby to malo byť to posledné, čo v živote urobí. Nakoniec ma zlomil. Dohodli sme sa, že nebudeme na nič tlačiť. Čo sa má stať sa stane. Postupne túžba mať ešte jedno dieťa prešla z Andreja aj na mňa. Naozaj som otehotnela. Narodila sa nám syn, Andrej. V detstve to bol drobec ako každý iný. Robil nám veľkú radosť. Celá rodina sme ho rozmaznávali, o to viac, že to bol vytúžený syn.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Šok pre každého otca – moja dcéra sa živí pornom!


Keď Andrej končil základnú školu, všimli sme si, že nemá toľko kamarátov ako iné deti. Pripisovali sme to tomu, že je skôr samotár a introvert. Na strednej škole sa nič nezmenilo. V čase jeho puberty sme spozorovali na ňom aj iné zmeny správania. Začal byť na nás podráždený a časom dokonca agresívny ak nebolo niečo podľa jeho predstáv. Nevedeli sme, či to súvisí s dospievaním alebo je príčina niekde inde. Vyvrcholilo to jedného dňa, keď som Andrejovi omylom rozbila jeho obľúbený hrnček. Začal mi nadávať. Výrazy, ktoré použil, by človek nepovedal cudzej osobe, nie to ešte vlastnej matke. Trieskal dverami, do stien, začal sácať aj do mňa. Nakoniec som sa zamkla v kúpeľni a  zavolala políciu. Môj syn bol v amoku, museli prísť aj záchranári a upokojiť ho.

Po tomto incidente musel Andrej mne aj mužovi sľúbiť, že pôjde dobrovoľne k lekárke. Diagnóza – začínajúca sa schizofrénia. Na čas si ho nechali na psychiatrii. Po tom, čo lekári skonštatovali, že syn je relatívne v poriadku, pustili ho domov. Nasadili mu lieky, ktoré keď užíval, bol apatický a skoro celý deň preležal. Samozrejme, že ich môj syn svojvoľne vysadil. Jeho stav sa vtedy zhoršil, niekedy sme museli volať opäť záchranku, niekedy sa stačilo zamknúť v izbe a prečkať. Školu nedokončil, namiesto toho začal poberať invalidný dôchodok.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Adoptovala ma otcova sestra – a ja som nič netušila


Veľa krát som vyhodila mužovi na oči, že to on je zodpovedný za to, že sa dnes takto trápime. Náš vytúžený syn je pre mňa záťažou a zriekla som sa ho. Chcela by som to cítiť inak, ale nemôžem si pomôcť. Najradšej by som s ním nemala nič spoločné, vo vlastnom byte sa cítim ako votrelec. Nikdy neviem, čo sa Andrejovi opäť znepáči a z čoho ma bude upodozrievať. Keď vysadí lieky, viem, že ma čaká ďalšia dávka agresivity. Čoraz častejšie som u dcéry Natálie, ktorá žije sama. Už veľa krát ma volala, nech sa k nej presťahujem. Rozmýšľam o tom, ale na druhej strane, nechcem nechať celé bremeno na mužovi. Má svoje roky a veru nikto nemladneme. Keď si predstavím, že by ostal so synom sám, napadajú ma najrôznejšie scenáre. Neviem však, dokedy s ním v jednom byte vydržím.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: sita, sita, A.L.
Odporúčame