Môj vzťah s mužmi bol taký, aký som videla doma na modely svojich rodičov. Otec si matku nevážil. Dával jej za vinu snáď všetko, od zlého počasia, po skazený jogurt v chladničke. Mama si ho zastávala, že muži sú skrátka takí. Napriek tomu, že som si vravela, že takto dopadnúť nechcem, dokonale som kopírovala správanie svojej mamy. Tiež som nechala so sebou dlho zametať. Myslela som, že len tak ma bude mať niekto rád. Mala som pár vzťahov už počas strednej školy. Vždy sa to po čase skončilo a ja som dúfala, že ten ďalší chlap bude iný a lepší.
Začala som tomu veriť, keď som sa po škole zamestnala a spoznala Petra. Bol to môj klient a netrvalo dlho, stal sa z neho aj môj milenec. Vzťah sme kvôli práci museli tajiť, ale napokon som dala výpoveď, odišla ku konkurencii a s Petra sa mohol stať môj oficiálny partner. Peter bol sprvu úplne iný ako môj otec. Pozorný, zahŕňal ma komplimentmi, vedel ma v dobrom prekvapiť. Chcela som, aby bol ten pravý. Želanie sa mi stalo skutočnosťou na naše výročie. Peter predo mňa pokľakol s prsteňom a pri západe slnka sa ma spýtal, či sa stanem jeho ženou. Pre niekoho gýč, pre mňa v tej chvíli splnený sen.
Medové týždne pomaly začala striedať realita. Prišla som o prácu a niekoľko mesiacov som bola doma. Peter nenamietal. Prerábali sme byt, a tak sa nám hodilo, že môže byť niekto s majstrami a neskôr naše hniezdočko zariaďovať a robiť z neho domov. Manžel platil účty a našu réžiu. Ja som celú podporu aj časť úspor dávala do bytu. Tak sme sa dohodli a vôbec mi nenapadlo myslieť na zadné dvierka.
Robota sa mi nedarila zohnať dlhšie ako som plánovala. Začali sme byť s Petrom nervózni a štekali sme po sebe. Miesto podpory, že to zvládneme, sa mi dostalo výčitiek, že som neschopná a iné oveľa hlúpejšie záujemkyne o miesta prácu dostanú oveľa ľahšie. Vo mne sa zaplo výstražné znamenie. Peter mi začal pripomínať otca. Žiaľ, v tom čase som ho príliš milovala na to, aby som ho opustila. Miesto toho, aby som mu zbalila kufre a poslala ho hľadať šťastie s tými šikovnejšími ženami, nechala som si skákať po hlave.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Otec si našiel milenku v mojom veku – je to nechutné
Snažila som sa Petra neprovokovať a aktívne si hľadala novú prácu. Išla by som aj vykladať banány alebo hocičo. To mi ale môj muž dovoliť, pretože by bolo pod jeho úroveň mať za manželku dokladačku potravín.
Keď som konečne zohnala robotu, myslela som, že sa to s našim vzťahom napraví. Mala som dobrý plat a možnosť kariérne rásť. Konečne som sa cítila byť s Petrom rovnocenná. Ten sa však doma ukazoval čoraz menej. Keď sa to už nedalo viacej skrývať, priznal sa mi, že sa s niekým stretáva. S niekým ako ja pred pár rokmi. Bol tiež klientom svojej milenky.
Bolo to ako prebrať sa zo sna do nočnej mory. Keďže sme nemali deti, rozvod prebehol celkom rýchlo. Aj keď kvôli bytu sa zdalo, že to bude kto z koho. Napokon som ja nechcela ostať tam, kde by mi ho všetko pripomínalo a odsťahovala som sa na opačný koniec mesta. So sťahovaním mi pomohol otcov bývalý spolužiak. Mal na to firmu, veľkú dodávku, bol ochotný a za jeden deň som za sebou spálila mosty s minulosťou. Odstrihla som sa od Petra a všetkých mužov. Povedala som si, že sa budem sústrediť na prácu a priateľov.
Prvý rok po rozvode som naozaj chodila len do roboty, domov, na aerobic, s kamarátkou do kina a na návštevu k mame. Jediný, kto sa mi sám ozýval, bol otcov sťahovák. Rado chcel vedieť, ako sa mám. Vždy sa uistil, či mi niečo nechýba a nech sa určite ozvem, ak by som niečo potrebovala. Bolo to od neho milé a po čase som sa aj potešila, keď sa opäť ozval. Myslela som, že som pre neho dcérou, ktorú nikdy nemal.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Jeden víkend sa mi ozval, či by som s ním nešla na zraz motorkárov. Už keď si motorku kupoval, smiala som sa mu, či prechádza oneskorenou krízou stredného veku a či k tomu pribaľujú aj nejaké dvadsaťročné frajerky. Rado sa vtedy trocha urazil. Vraj o také záujem nemá a motorky boli vždy jeho vášňou.
S výletom som súhlasila. Konečne aj ja vypadnem z bytu a prevetrám si hlavu. Zraz bol skvelý, super atmosféra, milí ľudia. K tomu nejaké to vínko a zrazu som tancovala s Radom na koncerte nejakej kapely. Z tancovania boli letmé dotyky, ktoré prerástli do bozkov, až sme spolu skončili v stane. Bola to nádherná noc. Ráno po vytriezvení to bolo z mojej strany trocha rozpačité. Rado sa však správal úplne prirodzene a jeho uvoľnená nálada sa preniesla aj na mňa. Zo zrazu ma odviezol domov, večer po mňa opäť prišiel. Kožené nohavice vymenil za rifle, helmu za kyticu a pozval ma na oficiálne rande. Domov som už v tú noc nešla. A po nej ani ďalšiu a ďalšiu.
Spád, aký nabral náš vzťah bol najprv pre mňa desivý, ale na druhej strane taký prirodzený, že som neriešila, čo by sa všetko mohlo pokaziť. Dala som poslednýkrát na svoju intuíciu. Dobre som spravila. Rado ma naučil milovať a vážiť si samú seba. Ukázal mi, na čom stojí ozajstný vzťah. Nikdy by mi nenapadlo, že to všetko objavím s mužom vo veku môjho otca. Som šťastná ako nikdy predtým. Kebyže môžem, tak všetkým ženám, ako bola moja mama alebo voľakedy ja, ktoré žili s tým, že ponižovanie od mužov patrí k ich správaniu, otvorím oči. Nech odídu z takého vzťahu a hľadajú pravú lásku. Pretože tá neuráža ani neponižuje.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na