Aj čakanie na toho najlepšieho kamaráta sa po čase môže stať únavným. Ľudia, ktorí chronicky meškajú, však majú k dispozícii ďalšiu výhovorku. Niektorí vedci totiž tento jav spájajú s nepatričnou činnosťou v mozgu, ba dokonca sa objavilo aj spojenie s depresiami. Čo vy na to?
Ak niekto chodí všade pravidelne neskoro, možno to označiť za chorobu? V tejto súvislosti sa hovorí o takzvaných CLIPS, osobách s chronickým nutkaním chodiť neskoro, a ako vo svojej publikácii uvádza americký vedec a spisovateľ Tim Urban, môže ísť o skutočnú duševnú poruchu.
Ja nič, môže za to môj mozog?
Urban, ktorý vedie blog s názvom Wait But Why, uvažuje o možnosti patologickej predispozície. Tá sa týka zóny mozgu, ktorá zapríčiňuje nedostatok pozornosti a hyperaktivitu a ktorá je zodpovedná za to, že človek je dezorientovaný pokiaľ ide o vnímanie času.
Meškajú aj na vlastnú svadbu
Sú ľudia, ktorí neustále žijú s akademickou štvrťhodinkou oneskorenia, ako by ich hodiny boli trvale posunuté o 15 minút späť. Iní nedokážu dodržať žiadny termín: zmeškávajú pracovné schôdzky, chodia neskoro k zubárovi, ku kaderníkovi, ale aj na svadbu (svoju vlastnú) či na romantické večere vo dvojici.
Mohlo by vás zaujať: Rande s bývalou ženou: Ako ho nepokaziť a žiť šťastne až naveky!
Autosabotáž alebo odhad?
Na jednej strane tu nepochybne ide o zvyk podceňovať čas nutný na splnenie nejakej úlohy a o tendenciu robiť viac vecí súčasne, na druhej strane v prípade veľkých chýb v plánovaní vznikajú hypotézy, že ide aj o nevedomé dôvody, ako by zakaždým vznikala akási autosabotáž, alebo ide o zmätenosť vo vnímaní času.
Ide o viac, ako len o meškanie
Za tendenciou chodiť vždy neskoro sa skrývajú mnohé problémy, ktorých si často nie sme ani vedomí. Môžeme to považovať za podvedomú snahu vykoľajiť samých seba a stavať si do cesty prekážky. Ako uvádza Urban, chronické oneskorovanie môže mať pôvod v rovnakej časti mozgu, kde sa vyskytuje porucha pozornosti s hyperaktivitou (HKP), a môže byť považované za generický problém patologického nedostatku sebakontroly a skresleného vnímania.
Mohlo by vás zaujať: Ťažké rána sedmospáčov: Naučte sa vstávať s ľahkosťou
…alebo ani nie?
Chronické oneskorovanie však nie je zahrnuté v DSM 5, diagnostickom a štatistickom manuáli mentálnych porúch, medzinárodne používanej príručke Americkej psychiatrickej spoločnosti pre klasifikáciu a štatistiku mentálnych porúch. Je mnoho expertov, ktorí s uvedenými hypotézami nesúhlasia a zdôrazňujú, že nezdravý zvyk chodiť všade neskoro nie je nijako patologický. ,,Keby bolo oneskorovanie považované za mentálnu poruchu, potom by za ňu mohol byť považovaný aj zvyk nečistiť si nikdy topánky,“ hovorí profesor psychológie na Michiganskej univerzite Richard Nisbett.
Netrápia vás depresie?
Štúdia Sanfranciskej štátnej univerzity však ukazuje na určitú súvislosť medzi depresiou a tendenciou nechodiť nikdy včas. Na vzorke dobrovoľníkov vyšlo najavo, že každá piata osoba, ktorá chodila pravidelne neskoro, zároveň trpela depresiami. Diskusia je otvorená, ale ako sa ukázalo, často ide len o zlozvyk, ktorý sa dá ľahko odnaučiť, a ktorý teda nemožno ospravedlňovať duševnou poruchou.
Stačilo meškania!
Ak patríte medzi ľudí, ktorí majú s dodržiavaním dohodnutých časov problém, skúste niektorý z našich tipov:
- Nastavte si všetky hodinky (na ruku, v počítači, mobile atď.) na jednotný čas.
- Trvanie úloh si vyrátajte čo najpresnejšie a buďte naozaj realistickí. Pridajte vždy aj pár minút navyše.
- Veci si chystajte vždy vopred. Napríklad oblečenie na ráno už večer – skontrolujte, či je ozaj čisté, vyžehlené a pripravené na použitie. Skontrolujte aj obsah kabelky či kufríka.
- Na kľúče, mobil a peňaženku a ďalšie veci, ktoré potrebujete každý deň, si určte stabilné odkladacie miesto.
- Choďte skôr a zoberte si zábavu. Odkladajte si zaujímavé články či už papierové alebo na internete. Napíšte mail, zavolajte mame či synovi. Nemusíte sa tak obávať, že by ste sa pri včasnejšom príchode nudili.
- Ceňte si čas iných ľudí. Nikto nemá rád vyčkávanie a vy nemáte nijaké výsadné postavenie, pre ktoré môžete kamarátov, kolegov či rodinu zbytočným čakaním oberať o kus života. Uvedomte si to a snažte sa podľa toho správať.
Darí sa vám všade chodiť načas, alebo patríte medzi chronických meškateľov? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na