Matej Kolka sa spolu so svojou partnerkou Ivankou Petríkovou rozhodli venovať včelárstvu. Pár, ktorý pochádza z okolia Topoľčian, rozpráva o svojom hobby s láskou a nadšenie cítiť z každého slova. Prečítajte si pútavý rozhovor, ktorý vás donúti uvažovať nad včelami úplne inak ako doposiaľ.
Ako ste sa dostali k včelárstvu?
Matej prvýkrát bližšie „pričuchol“ k včelárstvu približne pred 7 rokmi, keď ho rodinný známy zoznámil s miestnym včelárom a zobral ho na jeho včeliu farmu, kde sa o včelách dozvedel základné informácie. Neskôr mal možnosť získať aj prvé praktické skúsenosti so včelárením, nakoľko začal túto farmu navštevovať čoraz častejšie.
Ja som sa bližšie ku včelám dostala vďaka Matejovi, ktorého záľuba vo včelách neopustila ani po tom, čo sa následkom zdravotných problémov ocitol na invalidnom vozíku. Spoločne sme počas včelárskej sezóny navštevovali včeliu farmu Matejovho bratranca a ani sme sa nenazdali a ďalšiu včelársku sezónu sme trávili čas na našej vlastnej včelnici.
Aké boli vaše začiatky? Určite máte za sebou množstvo preštudovanej literatúry, informácií a stresov.
Prvým krokom, okrem spomínaných návštev fungujúcich včelníc, bolo štúdium včelárskej literatúry. Čítali sme knihu za knihou a nasávali nové informácie, ktoré sme tiež dopĺňali informáciami zo včelárskych videí. Náš prvý včelársky deň a osádzanie včelstiev do úľov bolo veľmi komické, hoci v tej chvíli nám príliš do smiechu nebolo.
Obom sa nám ušli nejaké žihadlá. Čo sa týka našich včelárskych začiatkov, mali sme veľké šťastie, že sme vďaka sociálnej sieti spoznali a spriatelili sa s dlhoročným včelárom Dávidom Prievalskym, ktorý nám pomáhal pri viacerých prehliadkach, konzultovali sme s ním každý problém, ktorý sa objavil a naučili sa množstvo potrebných informácií.
Vy sa voláte „Včely Svätého Juraja“. Prečo práve tento názov? Čo symbolizuje?
Naša bezbariérová včelnica sa nachádza v obci Nitrianska Blatnica, ktorá je známa najmä Rotundou svätého Juraja, najstaršou rotundou na Slovensku, preto sme sa zhodli, že včelnicu pomenujeme v spojitosti s lokalitou, v ktorej sa nachádza.
Čo pre vás znamenajú tieto zvieratá?
Sú to nielen pre nás, ale aj pre celé ľudstvo neuveriteľne potrebné stvorenia. Máme ich na záhrade prvý rok, no tešili sme sa skvelej úrode, čomu bezpochyby pomohli práve včielky. Boli sme, a aj stále sme, v nemom úžase, keď pozorujeme ako dokonale vedia fungovať a spolupracovať. Ich fungovanie a život v úli je hotová veda.
Taktiež to, aké zdraviu prospešné produkty (nielen med, ale aj peľ, perga, propolis, materská kašička) produkujú je fascinujúce. My ľudia by sme si z nich mali brať príklad.
Ako ste reagovali na informáciu, že sa tento potrebný hmyz stáva ohrozeným druhom? Vnímate to aj vy?
Na jednej strane to vnímam podobne, nakoľko v súčasnej dobe mizne zeleň čoraz viac z okolia a zo zelených plôch sa stávajú betónové plochy, pastvy pre včely sa postupne zmenšujú, poľnohospodári vysádzajú popri cestách hybridy rastlín (napríklad slnečnice kvitnú v blízkom okolí včiel a napriek tomu, včely si z nich neprinesú žiaden nektár).
Na druhej strane, odkedy máme našu vlastnú včelnicu, spoznali sme sa s množstvom včelárov a uvedomili sme si, že len v našej dedine je najmenej 5 včelárov, taktiež sa začína téma včelárstva objavovať častejšie aj v televízii a venuje sa jej viac priestoru. Najväčší problém teda vidím práve v množstve pastiev pre včely.
Ako vieme pomôcť tomu, aby sme túto situáciu zvrátili?
Predovšetkým tým, že budeme sadiť nektarodajné rastliny, vyhýbať sa hybridom. Týmto spôsobom môže včielkam pomôcť takmer každý, kto má na to priestor, či už záhradu alebo aspoň terasu či balkón.
Čo všetko obnáša staranie sa o včely a včelárstvo ako také?
Včelstvo dokáže prežiť niekoľko rokov aj bez človeka a jeho „starostlivosti“, takto žijú včely napríklad v dutinách stromov. Pokiaľ má však včelár včielky v úľoch, musí im venovať určitú starostlivosť. Tá zahŕňa prehliadky včelstiev, ktoré včelár vykonáva približne každých 14 dní počas sezóny a počas ktorých zisťuje, v akom stave sa včelstvo nachádza. Kontroluje, či sa vo včelstve nachádza plod, či sa napríklad včelstvo nechystá vymeniť matku alebo sa vyrojiť, aby mohol v prípade potreby zachraňovať situáciu.
Niekoľkokrát počas sezóny je tiež potrebné včely liečiť liečivami proti parazitovi – klieštikovi, ktorý môže byť prenášačom rôznych ochorení. Na trhu je množstvo liečiv proti klieštikovi, no čoraz častejšie a čoraz viac včelárov začína siahať po ekologických variantoch týchto liečiv.
Čo sa týka starostlivosti, včelár tiež musí dbať na to, aby mali včely na zimu dostatok zásob, aby ju dokázali prežiť a neuhynuli hladom. Preto pokiaľ včely nemajú dostatok potrebných zásob, včelár ich musí na zimu prikŕmiť cukrovým roztokom alebo invertným sirupom, ktoré si včely uložia do medových zásob a tie počas zimy čerpajú.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí uvažujú nad tým, že začnú chovať včely? Kedy je ideálny čas a čo všetko k tomu potrebujú?
V prvom rade je dôležité získať základné info o včelách a ich fungovaní. Určite by som odporučila zaobstarať si knihy, sledovať videá a dokumenty a najmä absolvovať kurzy pre začínajúcich včelárov, kde každý môže získať všetky potrebné info, ktoré na začiatok potrebuje.
Osobne si myslím, a aj medzi včelármi prevláda tento názor, že pokiaľ má začínajúci včelár takú možnosť, mal by sa počas prvých rokov učiť od skúsenejších včelárov a získavať praktické skúsenosti. Tu je tiež jednou z možností práve praktický kurz včelárenia. Teoretické aj praktické kurzy je možné absolvovať napríklad u vyššie spomínaného Dávida Prievalskeho.
Aké úle máte vy?
Včelárime v úľoch typu ležan, ktoré sú odlišné od klasických nadstavkových úľov tým, že neobsahujú nadstavok, ale obe časti, plodisko aj medník sú vedľa seba, čo je vhodné najmä pre včelárov na vozíku. Tiež je to vhodné pre včelárky ženy ci starších včelárov, pretože nie je potrebne pri manipulácii so včelami dvíhať ťažké niekoľko kilogamové nadstavky plné medu. A tiež včelárime v úľe typu medná krava, ktorá je zaujímavá tým, že včielkam sa nepridáva medzistienka, no medná krava obsahuje trámiky, na ktoré stavajú včielky voľné dielo, tzv. divokú stavbu.
Čo vám najlepšie zabralo na poštipnutie včelou?
Táto odpoveď bude možno pre nevčelárov prekvapivá, no bodnutie včelou nijak extra neriešime, berieme to tak, že sme vďaka nemu dostali do tela množstvo pozitívnych a zdraviu prospešných látok, ktoré včelí jed obsahuje. Matej dokonca podstupuje terapiu včelím jedom dobrovoľne a aplikuje si aj 20 žihadiel počas jednej terapie.
Z vosku vyrábate aj sviečky. Poviete nám niečo o ich výrobe?
Po vytopení vosku získaného z úľa včelári používajú tento vosk najčastejšie na výrobu medzistienok, no najmä v predvianočnom období aj na výrobu sviečok z včelieho vosku, ktorých vôňu považujeme za jednu z najkrajších. Pokiaľ chcete vyrobiť sviečku z včelieho vosku, je potrebné vosk roztopiť pri teplote cca 70 °C. Potrebujete mať knôt a formu, do ktorej budete vosk odlievať. Počas toho, ako sa vosk stápa je potrebné pripraviť formu, a teda vložiť do nej príslušný knôt, na trhu je ich veľké množstvo.
Po zohriatí vosku na potrebnú teplotu dôjde k jeho roztopeniu a je možné formu zaliať voskom. Následne si už len počkáte na výsledok. Keď je sviečka dostatočne stuhnutá, môžeme ju z formy vybrať a sviečku zarovnať, aby nestála nakrivo. Výroba sviečok nás, rovnako ako všetko so včelami spojené, veľmi baví a teší nás, že môžeme ich výrobou robiť našim blízkym a známym radosť.
Prezradíte nám, koľko včelích rodín máte a koľko medu ročne vytočíte?
Na našej včelnici máme momentálne 3 včelie rodiny, čo považujeme za optimálny počet na začiatok, no plánujeme včelnicu rozšíriť ešte o pár rodín v ďalšej včelárskej sezóne. Čo sa týka medu, nakoľko bol toto náš prvý včelársky rok, všetok med, ktorý včielky stihli priniesť sme im nechali v úľoch. Nebolo ho totiž príliš veľa. Sami sme zvedaví, čo nás čaká budúci rok a tešíme sa náš prvý medík.
Vieme, že v úli existuje nejaká hierarchia a že vládne včelia kráľovná. Čo sa stane, ak táto včelia kráľovná zomrie?
Včely nedokážu dlhodobo fungovať bez matky, pokiaľ necítia jej feromón, vedia, že niečo nie je v poriadku. V prípade, ak včely z nejakého dôvodu o svoju matku prídu, včelár im môže do úľa vložiť novú matku, ktorú však včely musia prijať. V opačnom prípade ju môžu usmrtiť. Preto včelár novú matku pridáva v klietke, aby si včely na ňu a jej feromón najskôr zvykli. Pokiaľ sa v úli nachádza otvorený plod, no matka nie je prítomná, včely si z plodu vedia vychovať novú matku. Začnú z plodu ťahať tzv. núdzový matečník.
S akým najčastejším predsudkom sa stretávate pri včelách?
Ľudia sa často obávajú bodnutia včelou, hoci jediným negatívnym prejavom po bodnutí býva mierny opuch. Pokiaľ človek nemá alergiu, včiel sa nemusí obávať. Včely sú úžasné v tom, že keď si robia svoju prácu, ľudí si takmer nevšímajú. Napriek tomu chováme včely, ktoré sú mierne a za celý rok včelárenia sme nedostali pri pobyte v okolí včelnice žiadne neželané žihadlo.
Objavte viac zo života sympatických včelárov v našej galérii.
Zdieľať na
Zdieľaní