Soňa je mladá, neustále pozitívne naladená žena – aspoň tak ju vnímame cez jej Instagramový profil @sova_huhu. Miluje vegánsku kuchyňu a cestovanie, ktoré jej, ako sama hovorí, otvára chuťové poháriky. Prečitajte si v rozhovore s ňou, či je ťažké podnikať v gastro biznise s ponukou pre vegánov a čo ju pri zostavovaní menu najviac inšpiruje.
Ahoj, Soňa. Predstav sa na úvod našim čitateľom v skratke.
Ahojte, som Soňa Makranská, mám 31 rokov a som spolumajiteľka vegánskeho bistra Simply Vegan v Prievidzi. Milujem farby, život a som večný optimista, ktorý miluje cestovanie, nové zážitky, ale aj obyčajnú rutinu. Tak vás teda pozývam do môjho sveta.
Zaujíma ma, ako si si s kamarátkami otvorila vlastný podnik? Bolo komplikované preklenúť prvotnú myšlienku do reálnej podoby? Je podnikanie v gastronómii z tvojho pohľadu náročné?
Spätne keď sa na to pozriem, tak nechápem, ako sa to stalo. Beriem to tak, že ak je človek v nejakom životnom prúde, tak ten ho berie hlava nehlava, pretože práve to je jeho „dharma“ alebo poslanie. Tak to cítim ja. Ťažké to teda bolo, keďže sme mali nulové skúsenosti, no tá vášeň v nás a zámer prehlušili všetko.
Podľa mňa nič nie je náročné. Alebo všetko? Asi to záleží od uhla pohľadu. To, kde sa teraz nachádzame a ako nám po rokoch bistro „šlape“ a sme zohraté, je vydretý sen. Takže v tejto chvíli je to hlavne radosť. Bistro vlastním spolu s kamarátkou Petrou a zamestnávame ďalšie dve kamarátky. Tento tím je dušou Simply Vegan.
Mnoho odvetví si prešlo ťažkou skúškou v období covidu. Ako sa vám podarilo ustáť túto neľahkú situáciu?
Nás, paradoxne, viac zocelila. Covid nám ukázal, akých skvelých zákazníkov máme. Podporovali nás, ako vedeli. Viac sme spomalili to šialené tempo a dopriali si čas nech sa v nás utrasú veci, aby sme si ujasnili myšlienky na ktoré predtým nebol čas. Takže my toto obdobie berieme pozitívne. To pozitívne sa snažíme vždy hľadať vo všetkom.
Viem o tebe, že si vegánka. Priblíž nám, prosím, kedy a ako si sa dostala k tomuto druhu stravovania? Aké zmeny to prinieslo tvojmu telu?
Áno, som vegánka, snáď už 10 rokov. Predtým, ešte v detstve som bola vegetariánka, takže tento môj spôsob života mám akosi v sebe a cítim sa úžasne. Mäso som prestala jesť, keď som mala 15 rokov. Takže nejaké zmeny na svojom tele som nebadala. Každopádne si pamätám, ako lepšie som sa začala cítiť, keď som sa stala vegánkou. Moju vegetariánsku fázu považujem za moju najnezdravšiu, pretože som vynechala mäso, jedla veľa syrov, nič extra nepridávala na nutričných hodnotách…
Jednoducho som bola tá vegetariánka, ktorá to robila kvôli zvieratám a myslela si, že tým zachránim svet. Stále to robím hlavne kvôli zvieratám a som etický vegán. No už viem, že len cez seba zachránim svet, preto sa musím o seba starať čo najlepšie. Lebo toto skvelé telo je tu pre mňa každý deň. A ja mu chcem dať maximum a to isté aj planéte.
Bistro @simply.vegan.kitchen je jedno krásne, útulné a voňavé miesto. Navštevujú ho najmä vegáni? Je niečo, čím sa líši od podobných prevádzok?
Do nášho bistra chodia hlavne bežní ľudia, ktorým tu chutí a cítia sa po našom jedle super. Snažíme sa variť naozaj poctivo a domácky. Pretvárame klasické jedlá do vegánskych verzií, no milujeme aj vymýšľanie vlastných receptov a vždy rady „zabrdneme“ aj do ázijských jedál či inej exotiky.
Každopádne to musí mať farby a sme veľmi šťastné a vďačné za všetkých tých ľudí, ktorým u nás chutí. Každý deň máme úplne novú ponuku a vždy čerstvé jedlá. Robíme aj cateringy na malé svadby, oslavy, eventy. Všetko sa dá vymyslieť a dotvoriť k spokojnosti zákazníka, ak je to v našich silách, ideme na to.
Kto sú vaši dodávatelia, oslovujete aj lokálnych pestovateľov? Je ťažké nahradiť klasické potraviny vegánskymi?
Máme rôznych overených dodávateľov. Tá lokálnosť je v jedálníčku cítiť najmä na jar a v lete. Musím však vyzdvihnúť aj našich skvelých zákazníkov, ktorí nám nosia prebytky z ich záhrad.
V gastronómií sa často stretávame s plytvaním potravín a celkovo väčším množstvom odpadu. Ako sa vo vašom podniku staviate k týmto témam?
My máme šťastie, že nám vôbec nezostáva prebytok jedla. Vždy to vyjde skoro presne, až často nechápeme, kto to ráta za nás. Takže všetko sa vždy využije a sme za to vďačné. Každopádne, prebytky z kuchyne ako napríklad šupky sme v zime dávali srnkám a teraz sliepočkám. Okrem toho, samozrejme, triedime odpad – na zmesový, plasty, papier a kovy.
Mňa a verím, že aj našich čitateľov, by určite zaujímalo, ako tráviš svoj voľný čas?
Rada robím všetky tie obyčajné veci, ktoré patria k rutine môjho dňa. Rada vymýšľam nové recepty, dávať výnimočnosť obyčajným veciam, chodím na dlhé prechádzky, starám sa o seba po psychickej a fyzickej stránke, rada skúšam veci, ktoré som nikdy nerobila a v neposlednom rade milujem cestovanie a spoznávanie nových miest.
Aké krajiny máš rada? Je ťažké dodržiavať vegánske stravovanie počas tvojich ciest?
Ja som „island girl“, takže kde je more okolo pevniny, tam som doma. Milujem ostrov Bali, celú Áziu, ktorá ma priťahuje, ale aj Grécke ostrovy, Španielsko… No jednoducho všade, kde vietor fúka od mora do vlasov. Avšak počas covidu som prišla na chuť aj víkendovým „citybreakom“ v metropolách. Myslím, že nech je to kdekoľvek, hlavná je spoločnosť a tá túžba spoznávať, ktorá ťa obohatí.
Vegánstvo je jednoduché aj na cestách (teda až na malú výnimku pri ostrove Borneo, kde sme jedli len ryžu a kokosy) a naozaj je to skvelé aj z tejto stránky. Od letiska, kde sú vegánske možnosti, až po reštaurácie, ktoré nájdeš cez appku na to určenú. A možno preto tak milujem cestovanie, lebo mi to otvára chuťové poháriky a keďže je to moja práca, beriem, že ma to obohacuje.
Máš nejakú vysnenú destináciu, niečo, po čom tvoje srdce túži?
Hmmm, je toho veľa. Taký veľký krásny svet a tak málo času. Určite by som sa chcela isť pozrieť na Havaj, Tahiti, Nový Zéland, do Japonska, ale napríklad aj do Brazílie. Myslím si, že ja som človek, ktorý sa poteší každej letenke.
Čo je pre teba inšpiráciou? Máš v hľadáčiku nejakých úspešných vegánskych šéfkuchárov, od ktorých čerpáš inšpiráciu?
Veru nemám. Mám však Instagram, ktorý mi dáva veľa vnemov. Niečo sa mi zapáči, potom na to zabudnem a spomeniem si na to o pár týždňov neskôr a spojím to so svojimi chuťami a nápadom. Hlavne ma inšpirujú farby, príroda a taká tá ľahkosť, že nič netreba brať vážne.
Kde sa vidíš o 10 rokov. Stále budete aj s kolegyňami viesť vaše bistro? Pripadne nepremýšľate aj o otvorení ďalšej prevádzky?
Bistro už budeme mať šiesty rok, čo nechápem kedy a ako sa stalo, takže o desať rokov neskôr to, jednoducho, nevidím. Pokiaľ ale stále budem spokojná, šťastná a bezstarostná, to sú tie najkrajšie veci, na ktoré sa môže človek tešiť.
Je niečo na záver, čo by si chcela odkázať našim čitateľom?
Len, že buďme na seba dobrí a snažme sa robiť túto našu zem krajším miestom pre nás všetkých.
Zdieľať na
Zdieľaní