Dve sestry, ktoré ešte viac spojila láska k tradičnému pečeniu. Aj to by sa dalo povedať o Michaele a Kataríne, ktoré si založili stránku sistersbakery, kde sa so svojimi fanúšikmi delia o tradičné recepty starý mám. Nezostalo to však iba pri tom. Na konte majú aj knihu s názvom Takmer zabudnuté recepty. Aké tajomstvá v nej nájdete aj to, ako bola tvorená, sa dočítate v rozhovore s Michaelou.
Lásku k pečeniu ste zdedili a nesiete si ju tak nejako prirodzene od detstva. Aká sladká dobrota sa vám spája s detstvom? Je stále vaša obľúbená?
Najviac asi babkina ťahaná štrúdľa s jablkami a škoricou a potom kysnuté ovocné a tvarohové osúchy. Zmeniť sa mi chute nezmenili, čiže štrúdľa bude u mňa naďalej číslo jedna a nepoviem nie ani kysnutému osúchu. Nebránim sa však ani ochutnávaniu. Vždy, keď mám možnosť, rada ochutnám nové veci, klasické či moderné a určite mnohé z nich potom aj ja začnem doma vypekať.
Keď už sme pri chutiach, ako vnímate chute Slovákov? Ako sa menia, čo dnes najviac preferujú?
Netrúfam si posudzovať chute nášho národa. Asi stále platí, že koľko ľudí – toľko chutí. Teším sa, že ľudia si začínajú uvedomele vyberať, čo zjedia, že sa úplne neodkláňajú od domácej prípravy jedla alebo dezertov. Čo sa pečenia týka, na jednej strane vidím náklonnosť k novým, moderným trendom ako sú rôzne zdravšie a alternatívne dobroty. Fascinuje ma, keď niekto povznesie pečenie na umenie. Na druhej strane ma ale veľmi v mojej tvorbe povzbudzuje aj návrat k pôvodnému, starému, overenému.
Vy sa hrdo hlásite k tomu, že robíte tradičné recepty. Znamená to, že vaše recepty sú poctivou cukrovou bombou. Ako sa dá vypekať, ochutnávať a „nezačať sa kotúľať“?
Kdesi som raz čítala, že keď sa človek naje s chuťou, aj mu lepšie trávi. A nejako som sa rozhodla tomu uveriť (smiech). Ja naozaj radšej zjem sladký koláč s maslom, múkou, čokoládou a riadne si ho vychutnám, než by som sa trápila so zdravým koláčikom, ktorý mi nebude chutiť.
Myslím, že je dôležité poznať správnu mieru a vedieť konzumáciu kalorickejšieho jedla vyvážiť dostatkom pohybu. Keď upečiem tortu alebo koláč, neznamená to, že ich celé aj sama zjem. Vychutnám si kúsok – dva ku kávičke a veľkú časť ponúknem ďalej kamarátom alebo susedom. A potom si s tou susedou idem zabehať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Je sistersbakery vaša práca na plný úväzok? Ktorý recept je u vašich fanúšikov najobľúbenejší?
Nie je a nikdy nebola. Je to moje hobby, kratochvíľa, zábavka. Je to len blog, respektíve virtuálny receptár, ktorý raz vznikol úplnou náhodou a pozitívna odozva od ľudí z neho spravila môj projekt na voľný čas. Bezkonkurenčne určite vyhrávajú plnené perníkové srdiečka.
Aké to je spolupracovať so sestrou? Aj napriek tomu, že každá sa venujete inej oblasti vášho projektu?
So sestrou sme začínali budovať Sisters Bakery v čase, keď sme boli obe na materskej dovolenke, mali sme veľa času a veľa sme boli spolu. Potom ale deti vyrástli a my sme sa vrátili k našim prácam, takže tá spolupráca v pravom slova zmysle sa skôr zmenila na individuálne pečenia a posielanie si fotiek a receptov, prípadne „vzoriek“ na ochutnávku. Sestra si doma vypeká, experimentuje a keď sa jej niečo podarí, hneď mi to hlási, ja sa veľa venujem okrem pečenia aj samotnej komunikácii a prezentácii.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vydali ste knihu Takmer zabudnuté recepty, mohli by ste nám o nej prezradiť viac?
Už z názvu vyplýva, že ide o staršie recepty na sladké a slané pečenie, ktoré sme všetci niekedy v minulosti určite ochutnali, napríklad na prázdninách u babky. Ale potom sme na ne časom zabudli. Ja som ich chcela oživiť, priniesť na svetlo, lebo som presvedčená, že by sa na ne zabudnúť nemalo. Chutili nám v minulosti, chutia nám aj dnes a keď sú pekne zozbierané v jednej knihe, ľahšie si ich uchováme, posunieme raz deťom, a podobne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Kde všade ste hľadali a zbierali recepty do tejto knihy?
Veľa z receptov pochádza z písaniek po mojich babkách alebo po manželovej starkej. K niektorým ma inšpirovali staré kuchárske knižky alebo aj kamarátky, či kamaráti, ktorí sa podelili o ich rodinné recepty.
Ako dlho vám trvalo dať dokopy túto knihu? Aké reakcie na ňu máte?
Pracovali sme na nej spolu so sestrou a kamarátkou Jarkou, ktorá všetko krásne nafotila, asi pol roka. Prácu sme si zhustili do intenzívnych pracovných víkendov, zvykli sme spolu vycestovať na chalupu, aby sme mali autentické staré priestory na fotenie, ktoré sa k našej téme výborne hodili. A reakcie? Neskromne poviem, že sú úžasné. Kniha sa páči, ľudia nám píšu vždy, keď niečo napečú a úplne ma prekvapilo, aký ohlas zaznamenala aj v zahraničí, u vysťahovaných Slovákov, ktorým vlastne pripomína domov a kuchyňu, na ktorú boli zvyknutí.
Stalo sa vám, či už pri knihe alebo pri recepte, že ste dostali negatívny feedback typu: „Robil som všetko podľa vášho receptu a aj tak to nevyšlo“?
Určite áno, aj také správy som si našla. Ak sa stane, že mi niekto napíše, že sa im koláč podľa môjho receptu nepodaril, vždy to spolu riešime. Snažím sa prísť na to, kde mohla nastať zrada a poradiť ľuďom, ako sa zariadiť pri budúcom pečení, aby sa koláč podaril. Veľakrát si potom s týmito ľuďmi píšeme aj naďalej a debatujeme o koláčoch.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Kto je pre vás inšpiráciou v oblasti pečenia na Slovensku?
Ak sa pýtate na nejakú konkrétnu osobu, tak takú nemám. Pred pár rokmi som sa vyučila za cukrárku, pretože ma cukrárstvo zaujíma ako veda, ako taká kuchynská alchýmia. Inšpiráciu dodnes čerpám z historických kníh, odbornej literatúry a od šikovných gazdiniek, ktoré sa pečeniu venujú s rovnakým nadšením ako ja. Sledujem aj novodobých majstrov cukrárskeho umenia vo svete, je to ale skôr zo zvedavosti, že čo nového vymysleli. Aj keď niekedy si myslím, že to najlepšie už vymyslené bolo dávno.
Prezraďte na záver, čo všetko máte v pláne s projektom sistersbakery.sk?
Pracujem na druhej časti mojej knihy Takmer zabudnuté recepty. A vy ste prví, komu som to verejne povedala.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na