Pacienti z Veľkej Británie dostali prvýkrát transfúziu „umelej“ krvi, ktorá bola vyrobená v laboratóriu. Britskí vedci o tomto pokroku informovali v pondelok.
Vedci vyrobili umelú krv z krvi darcov, keď z nej pomocou magnetických guličiek získali kmeňové bunky. Tieto bunky sú totiž schopné stať sa červenými krvinkami. Následne ich v laboratóriu hromadne množili. Počas približne troch týždňov vzniklo z pol milióna kmeňových buniek 50 miliárd červených krviniek. Po následnom odfiltrovaní sú pripravené na transfúziu.
Ako odborníci vysvetlili, transfúzie krvi budú vždy závisieť od pravidelných darcov. Ich cieľom však je vyrobiť krv vzácnych krvných skupín. Zásadné je to najmä pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pravidelné transfúzie, ako sú napríklad pacienti s kosáčikovitou anémiou (genetické ochorenie červených krviniek).
Ak sa krvné skupiny darcu a prijímateľa nezhodujú čo najpresnejšie, organizmus novú krv odmieta a liečba zlyháva. Nejde pritom len o skupiny A, B, AB a 0, ale o oveľa presnejšie zhody krvných podskupín.
Lekári v prvej klinickej štúdii podali pacientom menšie množstvo umelej krvi, aby videli, ako sa bude správať v ľudskom organizme. Predpokladajú, že umelé krvinky by mohli v tele pacienta vydržať dlhšie, ako krvinky priamo od darcu. Zvyčajne sa totiž na transfúziu používa kombinácia starých a nových krviniek, no umelé krvinky sú vždy „čerstvo vyrobené“. Sú teda schopné vydržať dlhšie, čím by pacienti absolvovali menej transfúzií.
Metóda výroby umelej krvi má však aj nevýhody. Okrem toho, že ide o finančne nákladnú záležitosť, je tu aj možnosť, že darcovské krvinky, z ktorých sa tvoria umelé krvinky, sa po nejakom čase vyčerpajú.
Zdieľať na