S pribúdajúcimi rokmi slabne prirodzená obranyschopnosť tela a riziko infekcií, rakoviny či komplikácií po bežných ochoreniach rastie. Výskumníci z prestížnych univerzít predstavili prelomový prístup, ktorý by mohol v budúcnosti pomôcť imunitný systém znovu posilniť prekvapivým spôsobom.
Slabnutie spôsobené vekom
Možno to poznáte aj z vlastnej skúsenosti – to, čo ste kedysi prekonali za pár dní, sa dnes lieči dlhšie. Nie je to náhoda, pretože imunitný systém sa vekom mení a stráca časť svojej efektivity. Jedným z hlavných dôvodov je úbytok aktivity týmusu, teda malého orgánu uloženého pred srdcom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri dozrievaní buniek.
Tieto receptory dokážu rozpoznať infikované či nádorové bunky a pomáhajú telu spustiť presne cielený útok. Problém je, že týmus sa už od mladšej dospelosti postupne zmenšuje a produkuje čoraz menej signálov potrebných na tvorbu nových buniek, čoho výsledkom je slabšia obranyschopnosť a vyššia náchylnosť na ochorenia.
Netradičné spôsoby liečby
Ako uviedol portál Science Alert, tím vedcov z MIT a Harvardu sa rozhodol ísť netradičnou cestou. Namiesto toho, aby sa snažili omladiť samotný týmus, hľadali spôsob, ako jeho funkciu aspoň čiastočne nahradiť. Zamerali sa na orgán, ktorý si aj vo vyššom veku zachováva silnú schopnosť produkovať bielkoviny a je ľahko dostupný pre cielenú liečbu, teda pečeň.
V rámci štúdie najskôr porovnali imunitný systém mladých a starších myší. Identifikovali tri dôležité signálne bielkoviny, ktorých hladiny s vekom výrazne klesajú a ktoré sú nevyhnutné pre vývoj a udržiavanie potrebných buniek. Následne pripravili špeciálnu mRNA terapiu, ktorá predstavuje akýsi „návod“, ktorý bunkám hovorí, aké bielkoviny majú vyrábať. Túto látku podávali opakovane do pečene starších myší, pričom cieľom bolo prinútiť pečeň, aby začala vysielať podobné signály, aké za mladosti produkuje týmus.
Výsledky prekvapili aj odborníkov
Po štyroch týždňoch liečby sa ukázalo, že počet buniek v tele starších myší výrazne narástol a zároveň sa zvýšila aj ich rozmanitosť. Imunitný systém reagoval živšie na očkovanie a myši boli schopné účinnejšie bojovať proti nádorom. Vedci však zdôrazňujú, že ide o syntetický prístup, pri ktorom je telo akoby „preorganizované“, aby si samo vytváralo signály, ktoré mu s vekom chýbajú.
Dôležitým zistením je aj to, že tento efekt bol dočasný, čo môže byť aj výhodou – znižuje sa tým riziko nadmernej stimulácie imunity, ktorá by mohla viesť k zápalom či autoimunitným problémom.
Pokusy z minulosti
Pokusy o obnovu tvorby týchto buniek tu boli už v minulosti, no často zahŕňali priame zásahy do krvného obehu a prinášali so sebou nežiaduce vedľajšie účinky. Nový prístup využívajúci pečeň by mohol byť bezpečnejšou a prirodzenejšou cestou, ako imunitný systém povzbudiť čo najšetrnejšie. Treba však zdôrazniť, že výskum je zatiaľ v štádiu pokusov na zvieratách. Predtým, než by sa podobná metóda mohla testovať na ľuďoch, bude potrebné množstvo ďalších štúdií na iných druhoch zvierat, s rôznymi kombináciami signálnych bielkovín a s dôkladným sledovaním možných rizík.
Nádej na zdravšie starnutie?
Ak sa tieto praktiky v medicíne osvedčia aj v ďalšom výskume, mohli by v budúcnosti otvoriť cestu k terapiám, ktoré pomôžu ľuďom zostať dlhšie zdraví, odolnejší voči infekciám a lepšie chránení pred vážnymi ochoreniami. Obnova imunity by totiž neznamenala len menej chorôb, ale aj vyššiu kvalitu života vo vyššom veku. A práve to je cieľ, ktorý dnes v biomedicínskom výskume rezonuje čoraz silnejšie.
Zdieľať na