Boj so závažnou chorobou je skúškou: Človeku však dokáže priniesť aj množstvo pozitívneho

Boj s vážnou chorobou má aj pozitíva (Zdroj: GettyImages)

Kto je ochotný považovať chorobu, dokonca ťažkú, za niečo dobré? Takáto otázka môže viesť k tomu, že toho, kto ju položil, považujeme za provokatéra. To je pochopiteľné. Choroba si nás nájde tam, kde sme. Avšak prežívať ju môžete dvojako. Ako nepriateľskú okolnosť, alebo naopak ako veľkú a nezaslúženú príležitosť učiť sa.

Zhodnotiť potenciál, ktorý všetci máme, môže pomôcť lepšie čeliť problémom a utrpeniu. Choroba sa môže zmeniť vo výzvu k rastu, k odhaleniu nových schopností, na stanovenie cieľov a na zhodnotenie toho, čo je pre nás dôležité. V Číne pred tisíc rokmi vymysleli ideogramy, ktoré sa v našom prepisu stávajú slovom wej-ťi. Toto slovo obsahuje dva koncepty – krízu a rozhodujúci bod zmeny. Dnes rastúci počet štúdií ukazuje, že sa človek nemusí tešiť dobrému zdraviu, aby sa cítil v pohode a mal dobrú kvalitu života.

Ako vplýva choroba na kvalitu života človeka?

Problematická udalosť, ako je choroba, môže mať rôzne dopady na pohodu a na kvalitu jeho života. Môže sa na ňu pozerať negatívne, ako na zdroj hrozby a nebezpečenstva, alebo pozitívne, ako na výzvu. Choroba môže mať v sebe mať takýto potenciál. Môže pomôcť človeku dostať sa do takej situácie, že je schopný lepšie čeliť ťažkostiam a utrpeniu.

Už dve alebo tri desaťročia dodávajú štúdie v oblasti pozitívnej psychológie vedecký dôkaz tejto koncepcie. Choroba má, rovnako ako iné traumatické zážitky,  tú schopnosť, že v človeku odhalí pozitívne hodnoty a zdroje. Dá sa považovať za dve strany tej istej mince. Jedna je charakterizovaná bolestnými skúsenosťami – počiatočná fáza diagnózy a liečby. Druhá zahŕňa pozitívne aspekty vyplývajúce z počiatočnej krízy.

Lekár by mal prinášať nádej

Situáciu osoby s chorobou ako je rakovina, ale nielen tou, si môžeme predstaviť ako vstup do tmavého tunela a beznádeje. V posledných 30 až 40 rokoch sa ale na konci tunela začalo ukazovať svetlo a začiatok novej cesty. Stále častejšie si sú chorí vedomí tejto perspektívy. Pokiaľ ide o lekárov, potom diagnózu a terapiu musí sprevádzať pozornosť voči subjektívnej skúsenosti pacienta v zhode s emotívnymi, ale aj kognitívnymi a motivačnými aspekty.

Tak sa vzťah pacienta k lekárovi môže stať zásadným zdrojom prispievajúcim k uľahčeniu procesu uzdravovania a ku konštruktívnemu spolužitiu s chorobou. Lekár musí byť aj nositeľom nádeje, ktorú môžeme považovať za katalyzátor uzdravovania.

Čas na odhalenie citov

Nádej znamená presvedčenie, že možno nájsť cestu, ako účinne čeliť problému. Nezamieňajme to ale s optimizmom, s pozitívnym myslením, ani s ilúziou. Rozvoj vedomej nádeje je reálny proces a prispieva k nemu aj vytváranie vzťahu medzi lekárom a pacientom.

Za každým chorým je aj rodina, ktorá tiež trpí. Aj členovia rodiny potrebujú pozornosť a výchovu k tomu, ako podporovať svojho drahého aj z psychického hľadiska. Choroba rodinného príslušníka môže byť príležitosťou, ako odhaliť významné hodnoty, city, nájsť nové role.

Zdroj: ČTK

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close