Upratovanie a varenie považujeme za bežné každodenné povinnosti, ktoré sú potrebné na udržanie chodu našich domácností, či už ich robíme radi, alebo nie. Rozsiahly výskum však preukázal okrem iného aj ich pozitívne účinky na mentálne zdravie, a tým aj na nižšie riziko vzniku Alzheimera o viac ako pätinu, konkrétne o 21 %.
Do výskumu bolo zapojených viac ako pol milióna Britov. Aktivitami, ktoré znížili riziko vzniku choroby až o 35 % boli napríklad pravidelné svižné prechádzky, či bicyklovanie. Časté stretávanie sa s priateľmi a rodinou riziko znižuje o 15 %. Výskum okrem vplyvu týchto činností pozoroval taktiež vplyv mentálnej kondície a používania elektronických zariadení. Boli doň zapojení aj ľudia s geneticky vyšším rizikom vzniku demencie.
„Množstvo štúdií odhalilo potenciálne rizikové faktory pre vznik demencie, no my sme sa chceli dozvedieť viac o širokej škále každodenných návykov a ich možnej funkcii pri prevencii pred demenciou.“ ozrejmil autor štúdie doktor Huan Song zo Sečuánskej univerzity v čínskom Čcheng-tu. „Náš výskum preukázal, že cvičenie, domáce práce a socializácia súvisia zo znížením rizika vzniku rôznych typov demencie.“
Ako výskum prebiehal?
Výskum vybral 501 376 ľudí z britskej databázy, ktorí demenciou ešte netrpeli a ich priemerný vek bol 56 rokov.
Účastníci na začiatku vypĺňali rôzne dotazníky, vrátane dotazníka o fyzickej aktivite. V nich uviedli ako často sa prechádzajú, vystupujú po schodoch, alebo vykonávajú namáhavé športy. Ďalej uvádzali rozsah zapojenia sa do domácich prác, aktivít súvisiacich s prácou a tiež aký druh prepravy volia, vrátane chodenia alebo bicyklovania.
Ďalší dotazník zahŕňal činnosti súvisiace s psychikou. Zisťoval sa stupeň vzdelania účastníkov, či navštevujú vzdelávacie kurzy pre dospelých, ako často sa stretávajú s rodinou a priateľmi, navštevujú bary, kluby alebo náboženské skupiny. Okrem toho mali opísať rozsah používania elektronických zariadení, napríklad na pozeranie televízie, videohovory, telefonovanie či hranie počítačových hier.
Účastníci tiež museli uviezť, či sa v ich rodine vyskytla demencia, čo pomohlo výskumníkom určiť genetické riziko vzniku tejto choroby u daných účastníkov. Výskum všetkých účastníkov sledoval v priemere 11 rokov a na jeho konci začalo trpieť demenciou 5 185 ľudí.
Čo z výskumu vyplynulo?
Keď výskumníci vzali do úvahy faktory ako vek, finančný príjem a fajčenie, zistili, že väčšina fyzických a mentálnych činností ovplyvnila riziká vzniku demencie. Vo výsledku išlo o ich kombináciu a interakciu medzi týmito činnosťami.
Ľudia, ktorí sa pravidelne zapájali do rôznych druhov aktivít, zahŕňajúcich systematické cvičenie, domáce práce a denné návštevy rodiny a priateľov, mali podľa uvedeného poradia týchto aktivít o 35 %, 21 % a 15 %, nižšie riziko vzniku demencie na rozdiel od ľudí, ktorí sa do takýchto foriem aktivity zapájali čo najmenej.
„Náš výskum preukázal, že ľudia môžu pravidelným zapájaním sa do zdravých fyzických a mentálnych aktivít znížiť riziko vzniku demencie,“ povedal Song. „Potrebujeme ešte ďalší výskum, aby sme výsledky potvrdili. Naše zistenia sú však povzbudzujúce, pretože tieto jednoduché zmeny v životnom štýle môžu mať svoje prínosy.“
Na základe výsledkov sa tiež potvrdilo, že všetci účastníci profitovali z ochranného efektu dobrej fyzickej a mentálnej kondície, či už mali v rodine výskyt demencie alebo nie. Nevýhodou štúdie ale bolo, že ľudia nahlasovali svoje fyzické a mentálne aktivity sami, čiže si ich nemuseli všetky zapamätať alebo správne označiť.
Zdieľať na
Zdieľaní