Infarkt sa nevyhýba ani mladším pacientom. Prečítajte si, aké sú podľa odborníkov najčastejšie príčiny jeho vzniku, prečo mnoho pacientov s infarktom nenavštívilo lekára a tiež aké opatrenia by mali ľudia po jeho prekonaní robiť.
Veková štruktúra pacientov s infarktom myokardu sa postupne mení. „Zriedkaví už nie sú 35 – 40 roční pacienti. Pribúdajú aj ženy. K najdôležitejším dôvodom patria spôsob života, hektická doba, stres, u žien je to aj užívanie antikoncepcie a klimaktérium,“ povedal Michal Hulman, prednosta Kardiochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).
Podľa jeho slov prispela k horšej situácii aj pandémia COVID-19. „Časť pacientov si s klasickými príznakmi infarktu myokardu nevolala záchranku, pretože mali COVID-19, ďalšia časť nešla k lekárovi, pretože mal COVID-19 a veľká časť pacientov mala strach z pandémie. Mnoho pacientov tak ´prechodilo´ infarkt, čo poškodilo ich srdce a môže sa neskôr vypomstiť,“ upozornil Hulman.
Vysvetlil, že infarkt je dôsledok aterosklerotického procesu na tepnách srdca. „Neoperujeme chorobu ako takú, ale následky. Proces ochorenia pokračuje ďalej. Pacienti po operácii by mali dodržiavať medikamentóznu liečbu a režimové opatrenia, aby sa ten proces, ktorý ide rýchlejšie, spomalil. Keď má infarkt 40-ročný človek, tak je akcelerácia sklerotického procesu extrémne rýchla. V prípade človeka po 70. roku života sa to dá vyhodnotiť ako prejav starnutia,“ uviedol Hulman.
Najrizikovejšie diagnózy, ktoré ovplyvňujú aterosklerózu, sú vysoký krvný tlak, hyperlipidémia, cukrovka a obezita. „Hypertenzia je na prvom mieste, pretože jej prevalencia je vysoká a najviac zodpovedná za úmrtnosť. Je asymptomatická, takže človek môže mať vysoký krvný tlak aj roky a nemusí o tom vedieť. Je preto žiaduce, aby bol každému človeku pri návšteve praktického lekára odmeraný krvný tlak. Navyše odporúčam, aby mali všetci ľudia po 40. roku života tlakomer aj doma a zmerali si občas aj sami tlak preventívne,“ ozrejmila primárka ambulantného oddelenia NÚSCH Ivana Šóošová. Za druhú najdôležitejšiu vec považuje sledovať svoju hladinu cholesterolu a hlavne tzv. zlého cholesterolu (LDL).
Ako Šóošová pripomína, po prekonaní infarktu je nutné užívať lieky, dodržiavať režimové opatrenia, chodiť na pravidelné prehliadky, merať si krvný tlak a poznať hodnoty cholesterolu. Taktiež upozorňuje, že najčastejšou príčinou ďalšieho infarktu je vysadenie liekov.
V prípade typických príznakov infarktu musíte zavolať záchranku čo najskôr. Najbežnejším príznakom je bolesť na hrudi, ktorá má tendenciu rozšíriť sa do krku alebo do ľavého ramena.
Zdieľať na
Zdieľaní