Zmena klímy ovplyvňuje celý svet a extrémne zrážky sú jedným z jej prejavov. Dokonca sa ukazuje, že nepriaznivé vplyvy extrémnych zrážok budú zrejme závažnejšie pre mestá. Práve v nich bude totiž nárast teploty najciteľnejší pre výskyt husto zastavaných nepriepustných plôch, tzv. mestských tepelných ostrovov. V súčasnosti býva počas leta teplota v mestách približne o 10 stupňov Celzia vyššia ako v ich okolí. Zelená linka Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR o tom informuje na sociálnej sieti.
Extrémne zrážky sa budú opakovať čoraz častejšie
Je pravdepodobné, že v dôsledku globálneho otepľovania sa budú extrémne zrážky opakovať čoraz častejšie. „Zvyšujúca sa teplota totiž vedie k zvýšeniu evapotranspirácie, čo je celková strata vody z povrchu pôdy vrátane vylučovania vody rastlinami, a atmosférickej vlhkosti a súvisiacim zmenám v zrážkových režimoch,“ vysvetlili environmentalisti.
Zároveň poukazujú, že rozvoj miest zväčšuje množstvo nepriepustných plôch, čím sa výrazne znižuje schopnosť vsakovania zrážok na povrchu krajiny a spôsobuje zvýšený povrchový odtok. „Navyše súčasné odvodňovacie systémy častokrát nie sú dostatočné na to, aby zvládali takéto veľké úhrny zrážok,“ skonštatovala Zelená linka.
Európska Environmentálna Agentúra vytvorila interaktívny prehliadač údajov, ktorý ukazuje stav straty priepustnosti povrchovej vody v Európe. Stratu priepustnosti pôdy spôsobuje jej zakrytie nepriepustným materiálom, a to je jedna z hlavných príčin degradácie pôdy, ktorá často postihuje úrodnú poľnohospodársku pôdu, ohrozuje biodiverzitu, prispieva k zvýšeniu rizika záplav, ale aj nedostatku vody. Od 50. rokov 20. storočia sa celková rozloha miest v EÚ zvýšila až o 78 %, čo negatívne vplýva aj na kvalitu pôdy.
Preventívne opatrenia pomáhajú zmierniť riziká bleskových povodní
Zelená linka zároveň odporúča opatrenia na zmiernenie dosahov bleskových povodní. Patria medzi ne napríklad nádoby na zadržiavanie vody (sudy, IBC kontajnery), dažďové záhrady, zelené strechy, vsakovacie bloky, budovanie priepustných chodníkov alebo infiltračných priekop, či odpojenie strešného odkvapového systému.
„Takéto systémy okrem iného pomáhajú znižovať teploty v meste, čo zase znižuje spotrebu energie v budovách, či zachytávajú uhlík. Zlepšujú nie len vodohospodárske postupy a protipovodňovú ochranu, ale aj podporujú biodiverzitu, zlepšujú kvalitu ovzdušia a verejné priestory pre obyvateľov mesta, čo všetko môže často viesť k lepšiemu zdraviu ľudí,“ uviedli environmentalisti.
Zdieľať na