John McEnroe býval na kurte brilantne presný a nekompromisný, zároveň výbušný a prudký. Pamätáme si ho ako rebela, ktorý sa nebál kričať na kohokoľvek, pokojne aj na celý svet. V časoch, keď sa od tenisových šampiónov očakával chladný pokoj, on emócie ukazoval bez filtra. Hádal sa s rozhodcami, s publikom, občas aj sám so sebou. Jeho talent bol nepopierateľný, jeho temperament legendárny.
Kto je John McEnroe?
Americký bývalý profesionálny tenista John McEnroe sa narodil 16. februára 1959 v nemeckom Wiesbadene americkým rodičom. Vyrastal v New Yorku a už ako tínedžer patril medzi najväčšie talenty svetového tenisu. Do povedomia verejnosti sa výrazne zapísal v roku 1977, keď sa ako 18-ročný amatér prebojoval až do semifinále Wimbledonu. Skutočná dominancia však prišla začiatkom 80. rokov. Počas kariéry vyhral 77 turnajov ATP, z toho 7 grandslamových vo dvojhre (4× US Open, 3× Wimbledon) a stal sa svetovou jednotkou. V rokoch 1980 až 1985 sa v rebríčku ATP na prvom mieste umiestňoval opakovane. Okrem singlových úspechov vynikal aj vo štvorhre, kde získal 9 grandslamových titulov, najčastejšie po boku Petra Fleminga.
McEnroe nikdy netvrdil, že je dokonalý. Práve naopak, často priznával, že jeho najväčším súperom bol on sám. S odstupom času o svojej výbušnosti dnes hovorí inak a priznáva, že: „Bol som príliš citlivý na kritiku.“ Perfekcionizmus býva tichý, ale uňho až kričal. Každá chyba bola osobná. Každé sporné rozhodnutie zásahom do jeho sveta, v ktorom chcel mať veci pod kontrolou.
Po ukončení profesionálnej kariéry sa stal rešpektovaným tenisovým komentátorom, venuje sa charitatívnym aktivitám a podporuje mladé talenty prostredníctvom svojej tenisovej akadémie v New Yorku. Dnes je z neho muž s nadhľadom, ktorý dokáže otvorene hovoriť o tlaku, perfekcionizme aj vlastnom temperamente. Už nekričí. Usmieva sa. A občas si zo svojej legendárnej povahy trefne uťahuje a žartuje. Rebel tenisových kurtov tak postupne dozrel na osobnosť, ktorá vie svoje búrlivé roky pomenovať s iróniou a pokojom. Jeho príbeh je pripomienkou, že emócie nie sú slabosťou, ale sú dôkazom, že vám na niečom záleží.
10 najlepších myšlienok Johna McEnroa
Výkrik plný frustrácie: „To snáď nemyslíš vážne!“ adresovaný rozhodcovi a vytrhnutý z kontextu toho, čo sa odohralo na kurte počas jedného zo zápasov prežil desaťročia a stal sa súčasťou športovej histórie. McEnroe ho neskôr použil aj ako názov svojej prvej autobiografie. Možno práve napätie medzi genialitou a hnevom z neho napokon urobilo jednu z najvýraznejších postáv tenisovej éry. Z bývalého rebela sa časom stal človek, ktorý pochopil, že víťazstvo nad sebou samým je často náročnejšie než triumf na kurte. A možno preto jeho slová dnes dokážu znieť silnejšie než kedysi jeho výkrik.
„Naučíte sa, že nemôžete mať všetko pod kontrolou.“
„Každý miluje úspech, ale nenávidí úspešných ľudí.“
„Nenávidím prehru viac, než milujem víťazstvo.“
„Dôležité je poučiť sa z každej prehry. Život je proces učenia a musíš sa snažiť naučiť sa, čo je pre teba najlepšie. Dovoľ mi povedať ti, že život nie je zábavný, keď stále narážaš hlavou o stenu.“
„Vždy ma učili, že treba byť intenzívny a nikdy nestrácať sústredenie. Ak ľudia robia veci bez toho, aby si ich dôkladne premysleli, irituje ma to.“
„Aká je najdôležitejšia vlastnosť tenisového šampióna? Povedal by som, že túžba, zotrvanie a vyhrávanie zápasov, keď sa mu nedarí.“
„Tlak cítite vtedy, keď si nie ste istí tým, čo robíte.“
„V momente, keď som prestal byť posadnutý dokonalosťou, začal som hrať lepšie.“
„To, čo bolo mojou najväčšou silou, bolo zároveň aj mojou najväčšou slabosťou.“
„Dobré na tom, že máš šesť detí, je to, že sa vždy nájde niekto, kto ťa chce objať a povedať: „Ocko, ľúbim ťa.“
Zdieľať na