Ak máte radi to, ako autor opisuje útroby ľudskej mysle úplne bez servítky najmä s tým, čo je v nej zlé, táto kniha sa vám určite bude páčiť. Pokoj je skvelá psychologická dráma sa odohráva sa na sklonku socialistickej éry v Budapešti. Jej hlavnou postavou je mladý spisovateľ, ktorý žije v jednom byte so svojou matkou, ambicióznou herečkou.
Jedna udalosť, ktorá všetko zmení
Matka ho však nenávidí a spolu so sestrou ho považuje za príťaž. Dcéra sa od matky oslobodí emigráciou, no syn naďalej zostáva doma a snaží sa udržať komplikovaný vzťah. Matka však po úteku svojej dcéry na západ stratí politický kredit, a tým aj šancu na umelecké uplatnenie. Považuje to za urážku, preto pätnásť rokov nevyjde z bytu.
Táto situácia však prináša jej synovi aspoň nejaké zadosťučinenie – môže tvoriť svoje texty či rozvíjať rôzne línie deja tak autenticky, až má čitateľ pocit, že hlavnou postavou knihy je on. Autor rozpráva dej v prvej osobe jednotného čísla, vďaka čomu má čitateľ pocit takmer autobiografickej autentickosti. Attila Bartis patrí k skvelým rozprávačom a ešte lepším pozorovateľom a cez mikropríbehy analyzuje ľudí a vzťahy, a aj seba samého.
Z recenzií sme vybrali stručnú, no výstižnú recenziu čitateľky Jany: „Asi najzaujímavejšia kniha, aká sa mi za posledné mesiace dostala to rúk – obsahovo aj štylisticky. To nemohol napísať nikto ‚normálny‘, lebo toto je exkurzia na absolútne dno ľudskej mysle.“
Zdieľať na