Namiesto celoplošného častého kosenia by sa malo kosiť mozaikovito. Ide o spôsob, akým sa nepokosí celý trávnik, ale len jeho časť. Tým činom sa vymedzí na prirodzený rast trávy. V ideálnom prípade by sa táto časť nemala kosiť celý rok. Na sociálnej sieti o tom informuje Zelená linka Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky.
Tráva poskytuje domov rôznym živočíchom
Tráva, ktorá je nepokosená, predstavuje pre hmyz útočisko. Ten tam má dostatok potravy a priestor na nerušený vývoj. Je taktiež vhodným úkrytom aj pre drobné cicavce, ako napríklad hlodavce či ježkov. „Nekosené plochy by sa mali v dlhších časových intervaloch striedať, aby na nich nedochádzalo k rastu náletových drevín,“ upozorňuje linka.
Pri kosení trávnika dochádza podľa environmentalistov zo Zelenej linky k usmrteniu hmyzu. Ďalšie živočíchy tak prichádzajú o dostupné zdroje potravy. „Hmyz predstavuje hlavný zdroj potravy pre viaceré druhy vtákov, ktoré môžu tiež pre nedostatok dostupnej potravy zaznamenať úbytok,“ skonštatovali environmentalisti.
Hmyz je v prírode veľmi potrebný
Ochranári zároveň poukazujú na to, že vyššia tráva lepšie udržuje vlahu, ktorej je v meste počas leta nedostatok. Lokálne zabraňuje aj prehrievaniu pôdy a zmierňuje prehrievanie ovzdušia. Ochrana hmyzu je v súčasnosti dôležitá najmä preto, že v posledných desaťročiach dochádza k jeho úbytku.
„Hmyz je štrukturálnym a funkčným základom svetových ekosystémov. Zabezpečuje množstvo ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia väčšiny druhov vrátane človeka. Ide napríklad o opeľovanie rastlín, reguláciu škodcov či indikáciu stavu životného prostredia,“ priblížila Zelená linka.
