Ľudský mozog patrí k základným riadiacim jednotkám ľudského tela a jeho správne fungovanie sa spája taktiež s duševným zdravím. Vedeli ste, že spotrebuje obrovské množstvo energie?
Mozog má pomerne mäkkú, neodolnú štruktúru. Práve preto sa okolo neho nachádza niekoľko ochranných štruktúr. Podľa vedcov možno jeho konzistenciu prirovnávať k tofu. Váži približne 1,5 kg a tvorí sieť informácii. Konkrétne asi sto miliárd neurónov popreplietaných mnohými cestami. Aj napriek tomu, že mozog nevyvíja pohyb, spotrebuje pomerne veľké množstvo energie. Spotrebuje viac než 20 percent glukózy v organizme a 20 percent kyslíka prítomného v krvi.
Na rozmere nezáleží
Vedeli ste, že najväčší mozog majú veľryby? Rozmery však sami o sebe nemajú veľa spoločného s inteligenciou. Tá je skôr spojená s pomerom medzi rozmermi a váhou mozgu a rozmermi a váhou celého tela. Tento pomer je u ľudí veľmi priaznivý. V mozgu sa nachádza viac než tri kilometre vlákien, ktoré spájajú mozgové bunky medzi sebou a s orgánmi. Ide o dendrity a axóny, pozdĺž ktorých prebiehajú elektrické vzruchy dôležité pre komunikáciu.
Odhaduje sa, že ľudský mozog má 85 až 100 miliárd neurónov a milión miliárd synapsií. Obnova mozgu so sebou prináša rast niekoľkých stoviek neurónov denne. Nové neuróny sa začlenia do mozgu, bez toho, aby nejako narušili jeho fungovanie. Podobný mozog ako ľudia, len oveľa menší, majú medúzy.
V skutočnosti, skôr než o mozgu bude na mieste hovoriť o sieti neurónov, ktoré prechádzajú ich telom. Impulzy, ktoré prechádzajú touto sieťou sú podobné ako u človeka. Rýchlosť impulzov je však oveľa nižšia, pre porovnanie sú miliónkrát pomalšie ako tie, ktoré prechádzajú telefónnym vedením.
Rozvoj pri bežných činnostiach
Ak sa v dospelosti učíme cudzí jazyk, dochádza k zmenám v mozgu. Štúdia realizovaná na amerických študentoch, ktorí sa zdržiavali vo Švajčiarsku ukázala, že učenie nového jazyka sprevádzalo zväčšovanie rozmerov časti mozgovej kôry, kde sa spracováva reč. Jeden výskum dokonca ukázal, že londýnski taxikári majú oblasť hippocampusu vyvinutejšiu než vodiči autobusov v tom istom meste.
Dôvod našli v tom, že vodiči autobusov jazdia po vopred určenej trase. Nie sú tak u nich stimulované oblasti mozgu, ktoré sú spojené s orientáciou v prostredí. Naopak, profesia taxikára vyžaduje excelentnú orientáciu, preto je u nich oblasť hippocampusu vyvinutejšia.
Zdieľať na