Najrýchlejší muži sveta: Tieto legendy treba poznať

Na úvod spomeňme meno, ktoré nemá s motošportom príliš veľa spoločného, no ide o držiteľa svetového rekordu v najvyššej dosiahnutej rýchlosti. Ten vytvoril Andy Green ešte v roku 1997, kedy na dne soľného jazera dosiahol rýchlosť neskutočných 1 228 km/h. V priebehu roku 2013 alebo 2014 sa plánuje jeho prekonanie. Vozidlo Bloodhound SSC má za cieť pokoriť hranicu 1 600 km/h, na čo bude potrebovať úplne hladkú dráhu o dĺžke 20 km a šírke 500 m. O sile tohto monštra svedčí fakt, že ako čerpadlo na vzduch slúži motor F1 o výkone 750 konských síl. Uvidíme, či budeme svedkami nového rekordu. Poďme sa ale venovať našim hrdinom.

Tiež by vás mohlo zaujať: Motorka po štyridsiatke: Kríza, druhá puberta či záľuba vašich snov?

Emerson Fittipaldi: Motokáru si vyrobil aj sám

Ide o jedného z najvýznamnejších jazdcov histórie F1. Už od svojho narodenia mal blízko k motorizmu. Najskôr to skúšal na motorkách, potom vznášadlách, až napokon zakotvil pri štyroch kolesách. Mladý Brazílčan presedlal na motokáry a stal sa majstrom Sao Paula na motokáre, ktorú si sám vyrobil. V miestnych motoristických sériách sa mu darilo, preto sa rozhodol vycestovať a skúsiť svoje šťastie v centre motošportu – Európe. Tu si prešiel triedou F3, cez F2 až do kráľovskej F1. Ujal sa ho tím Lotus, no ako novému jazdcovi mu dali k dispozícii starší a menej výkonný model ako mali jeho dvaja tímoví kolegovia. Napriek tomu dokázal jazdiť slušné výsledky. Počas tréningu na VC Talianska havaroval a pre zranenie nenastúpil do kvalifikácie. Počas nej tragicky zahynul jeho tímový kolega Rindt, ktorý bol priebežne na čele šampionátu. O niekoľko mesiacov neskôr mohol zosnulého Rindta predbehnúť len Jacky Ickx. Ten by však musel dokázať zvíťaziť na posledných pretekoch v USA. Fittipaldimu dal teda tím nové auto a mal za úlohu vyhrať. Druhé miesto Ickxovi nestačilo, musel len zvíťaziť. Fittipaldimu sa podarilo tieto napínavé preteky vyhrať, a zaistiť tak zosnulému kolegovi Rindtovi titul. Na svoj prvý titul si musel počkať až do roku 1972, kedy bol dovtedy najmladším šampiónom. V roku 1973 sa nálada v tíme zmenila k horšiemu s príchodom nového jazdca Petersona. Fittipaldi preto odišiel do McLarenu, kde hneď v prvej sezóne získal svoj druhý titul. Potom prestúpil do vlastného tímu s názvom Copersucar – Fittipaldi. Pohyboval sa však len na spodných priečkach a s výnimkou zisku niekoľkých bodov toho veľa nepredviedol. Tím potom opustil a následne aj celý kolotoč F1. O čosi neskôr sa mu ešte podarilo vyhrať dva tituly v sérii CART a tiež slávne preteky Indianapolis 500. Po pár rokoch mu však lekári zakázali pretekať a jeho žiarivá hviezda tak pomaly ale isto zapadla.

Tiež by vás mohlo zaujať: F1 na vlastnej koži: Splňte si dávnu túžbu už tento rok!

Ayrton Senna: Rýchlosť sa mu stala osudnou

Legenda, ktorá napriek tomu, že už nežije, je stále v srdciach mnohých ľudí. Možno tiež patríte k tým, ktorí sledovali naživo jeho posledné sekundy života v roku 1994. Poďme ale po poriadku. Malý Ayrton narodený v Brazílii sa už v štyroch rokoch naučil jazdiť na motokárach. Vo ôsmich rokoch už dokázal šoférovať otcove auto. A kto bol jeho najväčším hrdinom? Bol to práve vyššie spomenutý Emmerson Fittipaldi. Ten pri zisku svojho prvého titulu v roku 1972 rozpútal u malých chlapcov ošiaľ a všetci chceli byť ako on. Výnimkou nebol ani Ayrton. Úspechmi v nižších triedach si postupne vydobyl miesto v F1. Prvýkrát zasadol do kokpitu v roku 1983 iba ako testovací pilot Williamsu. Napokon sa ho ujala stajňa Toleman. Šlo o tím, ktorý bojoval o posledné priečky, no mladý Brazílčan priniesol dravosť a odvahu, vďaka ktorej sa viackrát dostal aj na stupeň víťazov. Potom si prešiel tímom Lotus a v McLarene spolu s Alainom Prostom vytvorili jednu z najsilnejších jazdeckých dvojíc v histórii F1. V prvej sezóne v tomto tíme získal svoj prvý titul majstra sveta. O rok neskôr skončil druhý, práve za tímovým kolegom Prostom. Ten po zisku titulu odišiel, keďže zle znášal vysokú kvalitu svojho tímového kolegu. Ku Sennovi tak prišiel Gerhard Berger, jeho najlepší kamarát a Brazílčan získal ďalšie dva tituly v rokoch 1990 a 1991. McLarenu sa ale prestávalo dariť, a preto sa rozhodol v sezóne 1994 prestúpiť do Williamsu. Možno práve to mu bolo osudným. Víkend Veľkej ceny San Marína sa zle vyvíjal už od začiatku. V piatkových tréningoch tu mal nehodu Rubens Barrichello, ktorý z nej len zázrakom vyviazol živý. Také šťastie ale už nemal o deň neskôr Roland Ratzenberg, ktorý tu mal smrteľnú nehodu. Po 12 rokoch bez úmrtia v F1 to bola veľká rana pre všetkých jazdcov. Dokonca aj sám Ayrton pred pretekmi priznal svojej priateľke, že má strach. Akoby predpovedal udalosť zo začiatku 7. kola počas pretekov. Po odchode bezpečnostného vozidla do boxov bol Ayrton na čele, za ním jeho najväčší súper z roku 1994 Michael Schumacher. Ľavotočivá zákruta Tamburello na okruhu Imola bola tým posledným, čo mohol vidieť. Nepochopiteľne pokračoval rovno a do bariéry narazil v rýchlosti asi 220 km/h. Vo večerných hodinách podľahol zraneniam a svet F1 sa zrazu zastavil.

Tiež by vás mohlo zaujať: Podľa auta spoznaj vodiča: Čo o vás prezradí váš štvorkolesový tátoš?

Alex Zanardi: Pretekal aj bez nôh

Na záver vám predstavíme jazdca, ktorý symbolizuje výhru ducha nad telom. Napriek tomu, že v kolotoči F1 získal len jediný bod, si určite zaslúži vašu pozornosť a obdiv. Malý Alex sa narodil v Taliansku, kde však nemal ideálne podmienky na rozvíjanie talentu pretekára. Jeho matka zomrela po autonehode, no ani to ho neodradilo. Na motokárach začal až ako 13 ročný, v tomto mal obrovskú nevýhodu, nakoľko ostatní chlapci začínali už aj v piatich rokoch. Na motokárach pretekal dlhých deväť rokov, no vytrvalosť sa mu vyplatila. Rýchlo postúpil cez Formulu 3 aj Formulu 3000 a vkročil do sveta F1. Pár pretekov odjazdil vo farbách tímu Jordan, neskôr to skúšal v Minardi alebo v Lotuse. Šlo však o tímy z konca štartového poľa a jeho výsledky tak boli veľmi nepresvedčivé, v seriáloch VC získal len jediný bod. V roku 1993 aj v dôsledku zranenia ukončil kariéru v F1, no nie na dlhú dobu. Odišiel do zámoria, kde sa mu podarilo vyhrať dva tituly v najúspešnejšej americkej formulovej sérii CART. Tieto výsledky mu dali druhú šancu uspieť vo svete F1. Tú však nevyužil a po sezóne 1999 a 2000 v stajni Williams sa s F1 nadobro rozlúčil. V roku 2001 sa opäť vrátil do americkej série CART. Písal sa 15. september 2001. 13 kôl do konca pretekov, Alex vychádza z boxov. Pri výjazde však stratil kontrolu nad vozom a v plnej rýchlosti vrazil do zvodidiel. Monopost bol totálne zdemolovaný, Alex utrpel vážne zranenia, náraz mu amputoval obe nohy a prišiel o 70 % krvi. Prežil len zázrakom a vďaka rýchlemu zásahu zdravotníkov. Dva týždne bol v kritickom stave, no už pár mesiacov po nehode sa pokúšal chodiť so svojimi protézami. 20 mesiacov po nehode sa vrátil na okruh a odkrúžil tých 13 kôl, ktoré mu vtedy nebolo dopriate dojazdiť. Na aute s upraveným riadením zajazdil čas, ktorý by mu zaručil 5. miesto a to bol znevýhodnený. Potom uspel v sérii cestných automobilov WTCC, kde dokázal vyhrávať. Jeho nezlomná vôľa však nemala hranice. Začal trénovať na bicykli špeciálne určenom pre postihnutých – takzvanom handbiku. Na tohtoročných paralympijských hrách získal dve zlaté medaily: v časovke aj v klasických pretekoch. Tento muž je dôkazom toho, že slovné spojenie „nedá sa“ neexistuje.

Muži, ktorých životom bola rýchlosť a adrenalín v krvi. Niektorí na to doplatili, iní tým získali všetko, po čom túžili. Určite ide o zaujímavé osobnosti, ktoré môžu obdivovať aj dnešní ľudia.

Ktoré zaujímavé osobnosti zo sveta F1 najviac obdivujete vy? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z ďalších cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.