V poslednom období sa začína hovoriť o nepeknom trende, ktorý dostal pomenovanie sendvičová generácia. Táto generácia sa stará sa o iných, no pritom jej nezostáva čas na seba a hrozí jej vyhorenie. Nie je prekvapením, že sa týka predovšetkým žien a to najmä v strednom veku.
Pozreli sme sa na problém takzvanej sendvičovej generácie zblízka. Čo vlastne označuje, patria sem naozaj len ženy, akú sú najčastejšie znaky a príčiny, ako do tohto problému zasahuje štát a ako sa z neho viete vymaniť? Aj na tieto otázky sme sa opýtali internej doktorandky Inštitúty psychológie na Prešovskej univerzite Martiny Šlosárikovej.
Čo je to? / Kto sem patrí? / Znaky / Koná vôbec štát? / Ako sa z nej vymaniť?
Čo je sendvičová generácia?
Pojem sendvičová generácia, po anglicky doslovne „sandwich generation“, sa vo svete bežne používa. Martina prezradila, že v susedných Čechách sa v tomto takzvanom sendviči nachádza každá siedma žena. Aj keď u nás podrobné štatistiky nie sú, pravdepodobne pôjde o rovnaké alebo veľmi podobné číslo.
„Sendvičovou generáciou označujeme ľudí v strednom veku „stlačených“ (preto tá metafora so sendvičom) z dvoch strán. Na jednej strane sa starajú o svojich starnúcich rodičov a súčasne aj o svoje nezaopatrené deti. A aj keď už deti dospejú, často naďalej bývajú s rodičmi, a niektorí ich aj podporujú finančne počas štúdia vysokej školy,“ vysvetlila Martina Šlosáriková.
Znamená to, že ženy sendvičovej generácie (alebo skrátene sendvičové ženy) sa naraz starajú jednak o svoje deti a zároveň aj rodičov. Nemusí to však znamenať, že spoločne s rodičmi aj žijú – stačí, aby sa o nich pravidelne starali, napríklad sprevádzali ich k lekárovi, poskytovali osobnú starostlivosť či pomáhali im s výdavkami. Aj preto sú často nie vlastnou vinou vtlačené do slepej uličky, z ktorej len ťažko vyjsť von.
Kto do nej patrí?
Ako zistíte či do sendvičovej generácie nepatríte aj vy? Martina tieto ženy popisuje nasledovne: „Zvyčajne sú to ženy vo veku 45 až 60 rokov, ktoré preberajú podstatnú časť záväzku za starostlivosť o starých rodičov. Ženám je tradične pripisovaná rola starostlivej matky či opatrovateľky. Starostlivosť inej osoby spadá do oblasti domácich prác a zároveň to súvisí s udržiavaním príbuzenských vzťahov, takéto správanie a aktivity charakterizujú tradičné vnímanie ženskej role. Laicky povedané: pretože ste žena, je prirodzené, že sa zhostíte starostlivosti o starých rodičov, keďže ste vychovali vlastné deti.“
Na ženy je zároveň vyvíjaný aj vysoký tlak. V podstate „stačí“, aby ste boli v strednom veku, starali sa ako o vlastné deti, tak aj o rodičov, zároveň riadili chod domácnosti a k tomu sa venovali, samozrejme, manželovi a máte zarobené na stres a vyhorenie. Ak sa to týka aj vás, nájdite si čas pre seba, s mnohými starosťami totiž prichádza aj stres a úzkosť, ktoré nikomu neprospievajú.
Princíp sendvičovej generácie spočíva aj v tom, že ženy majú neskôr deti, čo ich dostane práve do tejto patovej situácie. „Trend ukazuje, že vek matiek bude stúpať a seniorov pribúdať. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Seniorov vo vysokom veku trápia rôzne choroby, zlá finančná situácia preto častejšie budú vyžadovať psychickú, zdravotnú ale aj finančnú pomoc a podporu od svojich detí,“ vysvetľuje ďalej Martina.
Ide skutočne len o ženy?
Zaujímalo nás, či do tejto generácie môžu spadať aj muži. Je samozrejmé, že žena na svojich pleciach nesie oveľa väčšiu psychickú záťaž ako muž (vo väčšine prípadov), no predsa len na rodinu potrebujete dvoch.
Martina Šlosáriková tento problém vníma: „Aby sme zas nekrivdili mužom, aj oni cítia zodpovednosť za starostlivosť o svojich starnúcich rodičov. V tejto súvislosti svoju pomoc poskytujú inak, napríklad vo forme zabezpečenia dopravy k lekárovi, údržbe domu, auta… Výsledky viacerých výskumov poukazujú na to, že muži a ženy sa čoraz častejšie rovnako podieľajú na starostlivosti o seniorov. Avšak môžu sa líšiť vo forme starostlivosti, no v jednej aktivite sa však nelíšia, a to v emočnej podpore rodičov.“
Muži teda môžu tiež patriť do sendvičovej generácie. Každý sa stará o deti aj starých rodičov ako najlepšie vie. Aj pred desaťročiami, keď „nezarábajúca“ žena v domácnosti nebola ničím zvláštnym, bol to práve muž, kto priniesol rodine peniaze, z ktorých sa platili strava, oprava domu, nové spotrebiče, prípadne palivo a podobné výdavky.
Znaky, že patríte k sendvičovej generácii
Ak ste sa v našej charakteristike našli, prezradíme vám, akými znakmi sa môže sendvičová generácia prejavovať. V prípade, že do nej patríte, môžete mať problémy s poruchami spánku, čo je spojené aj s tým, že neustále myslíte na viac vecí naraz. Ani spánok pre vás nie je vykúpením a to automaticky vedie k zvýšenej únave a teda aj podráždenosti.
Sendvičové ženy majú tendenciu vnímať svet o čosi pesimistickejšie. Nakoľko majú málo času pre seba a obetujú ho deťom či starým rodičom, čo je na jednu stravu chvályhodné, no každý potrebuje na chvíľu vypnúť a zregenerovať. Keď sa tak nestane, prichádzajú depresívne stavy. S nimi sú spojené aj napríklad pocity nezvládania bežných situácii alebo dokonca menejcennosť, a to aj napriek tomu, že na svojich pleciach nesú veľkú ťarchu.
Psychologické problémy často vedú aj k tým zdravotným. Nehovoríme ale len o bolestiach hlavy a následnej bolesti chrbtice, no napríklad aj o prejedaní sa zo stresu, čo môže viesť k nadváhe. Na mieste je preto začať tento problém riešiť a nájsť spôsob, ako sa oslobodiť od niektorých povinností. Taktiež treba hľadať vhodný spôsob relaxácie, napríklad dlhými prechádzkami, wellnesom, ale čítaním beletrie. Koníček by si mal nájsť každý.
Ako s ňou bojuje štát?
Postupne sa dostávame k jadru problému a k jeho vyriešeniu, s ktorým by sa mal zapodievať aj štát. Na Slovensku však nemáme žiadne priame príspevky ani úľavy, ktoré by vedeli využívať zo štátneho rozpočtu sendvičové ženy. Určite by však pomohli minimálne príspevky na oddychové pobyty, prípadne finančná injekcia na pokrytie výdavkov navyše.
Martina Šlosáriková si ale myslí, že tento problém sa dá vo veľkom riešiť aj inak: „V prvom rade je dôležité o tejto generácii hovoriť, problematiku sendvičovej generácie medializovať a poskytnúť im tak dôležité informácie. Napríklad na aké druhy sociálnych služieb a príspevkov majú nárok, na ktoré organizácie a inštitúcie sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc, aké sociálne služby sú v regióne k dispozícii… Ak sa synovia či dcéry rozhodnú využiť aj takéto zariadenia, neznamená to hneď, že sa chcú zbaviť svojich rodičov alebo ich „odložiť“. Niekedy je to naozaj najlepším riešením ako komplikovanú situáciu v rodine vyriešiť. Dôležité sú aj jasle, škôlky či rôzne školské kluby detí, ktoré vám pomôžu zvládnuť starostlivosť o deti.“
Martina si ďalej myslí, že je dôležité, aby dotyčný na všetky problémy nebol sám. Potrebuje pomocné ruky, pretože na jedného je v tomto prípade vyvíjaný príliš veľký psychický, fyzický, časový a aj finančný nátlak. To časom môže viesť až k rodinným problémom, ktoré domácnostiam viac priťažia ako pomôžu.
Ako sa z nej vymaniť?
Tipov, ako sa dostať zo sendvičovej generácie nie je málo, ale ani veľa. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že do tejto situácie ste sa nedostali vlastnou príčinou a môže sa stať skutočne každému. Do starostlivosti o starých rodičov viete zapojiť aj svoje deti či partnera, ktorí vám aspoň na chvíľu dajú čas pre seba. Zaručene by ste sa nemali snažiť všetko zvládať sama.
„Nebojte sa komunikovať o tom so svojimi rodičmi, nepodliehajte emóciám a nenechajte sa od nich citovo vydierať, chcete pre nich a pre svoju rodinu predsa to najlepšie. Hovorte s nimi o tom, čo v prípade, keď sa ich zdravotný stav zhorší a naplánujte si, ako budete v budúcnosti postupovať. Najdôležitejšie je aby ste hovorili, ako sa cítite, čo prežívate, a to rodine a známym, alebo ak chcete, zverte sa odborníkovi – psychológovi,“ dodáva Martina.
Taktiež nám načrtla inú možnosť riešenia – rodinnú poradňu. Môžete si dať sedenie s odborníkom ako jednotlivec, v páre s manželom alebo dokonca rodinné stretnutie. Tým, že budete o probléme rozprávať pred všetkými, určite prídete na jeho riešenie. Dusiť v sebe emócie je to najhoršie, čo môžete urobiť. Stanovte si hranice, denný plán a skúste sa ním čo najpresnejšie riadiť. A nezabudnite, že otvorená komunikácia je základom fungujúcej a šťastnej rodiny.
Zdieľať na
Zdieľaní