Lýdia Hric Machová je polyglotka, rozpráva už 9 cudzími jazykmi. Plynulo sa dohovorí po francúzsky, rusky, poľsky, nemecky či španielsky. Dnes učí bežných ľudí, ako sa efektívne naučiť akýkoľvek cudzí jazyk — vrátane tých, ktoré sama neovláda.
Jej jedinečné online kurzy na platforme Jazykový mentoring už absolvovalo viac ako 11-tisíc ľudí a všimli si ho už aj médiá v zahraničí. Na čo sa treba zamerať, keď začínate s učením sa nového jazyka, v čom robia slovenské školy zásadnú chybu a ktorý jazyk dal Lýdii skutočne zabrať.
Vraví sa „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.“ Je to tak?
Myslím, že každý nový jazyk otvára človeku neskutočné nové možnosti — pracovné, cestovateľské aj spoločenské. Keď som cestovala po Južnej Amerike, zažila som to na vlastnej koži. Keďže som ovládala španielčinu, mala som možnosť bez obmedzení komunikovať s miestnymi a užiť si celý kontinent naplno. Asi možno povedať, že nový jazyk zo mňa urobil nového človeka.
O slovenčine sa hovorí ako o jednom z najťažších jazykov na svete. Je na tom niečo pravdy?
Je pravda, že slovenčina je ťažká, ale treba povedať, že hlavne pre neslovanov. Poliaci či Ukrajinci sa vedia po slovensky naučiť už za pár mesiacov. Pre zvyšok sveta platí, že ide o objektívne ťažší jazyk. Je to tým, že máme veľmi nepravidelnú gramatiku. Dve množné čísla, nepravidelné slovesá, 7 pádov a ťažká výslovnosť to značne komplikujú. V iných jazykoch sú nevyhnutné samohlásky v každej slabike, v slovenčine nie. Nedokážu pochopiť, ako vieme povedať „Strč prst skrz krk.“ (smiech).
Je pre Slovákov výhoda pri učení sa ďalších rečí, že sú odmalička vystavení komplikovanému jazyku?
Vnímam dve malé výhody — výslovnosť a znalosť pádov. Španieli majú napríklad veľký problém s výslovnosťou iných jazykov. My máme množstvo hlások ako š, č, dž, ch aj h. A máme tiež pády, takže sa nám ľahšie učia napríklad v nemčine. Taký Angličan nevie pochopiť, prečo hovoríme „na stoličku, k stoličke, do stoličky“, keďže angličtina takto slová neskloňuje.
V roku 2015 ste v Berlíne absolvovali Stretnutie polyglotov. Nastal práve tu prelom, po ktorom ste založili Jazykový mentoring a začali pôsobiť ako jazyková mentorka?
Je to tak. Dovtedy som verila tomu, čo mi hovorili všetci okolo — že mám nejaký zázračný výnimočný talent, a preto ovládam tak veľa jazykov. Tu som na jednom mieste spoznala stovky ľudí, ktorí sa tiež dohovoria v množstve jazykov a aj sa ich, podobne ako ja, radi učia.
Videla som, že sú to úplne bežní ľudia, že nejde o žiadnych géniov. Vtedy som pochopila, že môj „talent“ nie je nijako výnimočný, len nás, polyglotov, bavia jazyky viac ako iných ľudí. Vtedy ma zaujalo prísť na to, čo máme spoločné a ako by som to vedela predstaviť bežným ľuďom, aby sa každý vedel učiť jazyk tak efektívne ako my.
Asi pol roka som intenzívne študovala môj vlastný prístup k jazykom, aj prístupy iných polyglotov. Povedala som si, že na to prídem. Spracovala som to do nejakej systematickej podoby a teraz tieto spoločné princípy učím v Jazykovom mentoringu.
Množstvo Slovákov sa angličtinu či nemčinu učí v škole roky, a predsa majú problém dorozumieť sa, keď sú v zahraničí cudziemu jazyku vystavení.
Aby ste cudzí jazyk skutočne pochopili a „vstrebali ho“, v prvom rade je nutné dostať sa na úroveň solídnej B2. Problém je, že sa v škole cudzie jazyky neučíme dobre. Nedostávame sa na takú úroveň, aby sme jazyk vedeli využiť aj v praxi a aby sme ho časom „nestratili“. Dôvodov je viacero, jedným z nich je to, že sa školy prílišne sústreďujú na gramatiku a nie na rozprávanie. Obrovská chyba!
Na konkrétny test učíme deti konkrétny súbor slovíčok a gramatiky a keď to správne vyplnia, majú jednotku. Ale v skutočnosti ten jazyk nevedia komunikatívne využiť, pretože ho napríklad nemajú dostatočne napočúvaný.
Ako možno nenásilne zostať v kontakte s cudzím jazykom tak, aby sme ho nezabudli?
Keď už jazyk zvládate počúvať, napísať aj v ňom rozprávať, teda ste na úrovni B2, údržba týchto znalostí je pomerne jednoduchá. Stačí si sem-tam v tom jazyku niečo vypočuť, pozrieť si film, seriál, s niekým príležitostne pokecať…
Vaše kurzy absolvovalo už viac ako 11-tisíc ľudí, máte skúsenosť s už viac ako 30 jazykmi. Podľa vašej skúsenosti z mentoringu — je rozdiel naučiť sa po anglicky či kórejsky?
Určité rozdiely tam sú, no platia 4 základné piliere: treba sa učiť tak, aby nás to bavilo, využívať efektívne metódy, nájsť si v učení systém a stráviť s tým jazykom dostatok času. Samozrejme, niektoré jazyky, napríklad ázijské, majú isté špecifiká — rôzne typy písma alebo vyžadujú viac pozornosti pri výslovnosti. Ale tie piliere sú pri každom jazyku rovnaké. Myslím si, že v tomto je Jazykový mentoring unikátny, pretože úspešne učí aj jazyky, s ktorými nemám skúsenosť ani ja sama. Ľudia sa vďaka nám naučili po kórejsky, aj arabsky aj jazyk afrického kmeňa wolof.
Ako sa teda učiť cudzí jazyk tak, aby nás to bavilo?
Musíte si na to vymyslieť systém, ktorý vás bude baviť. Každý si pod zábavným učením predstaví niečo iné — niekto sa rád učí nové slovíčka cez apku, niekto zase zo zošita, ja napríklad používam metódu Goldlist. Toto si musí každý, kto sa chce naučiť cudzí jazyk, nájsť. V rámci Jazykového mentoringu predstavujeme viac ako 40 metód na naučenie sa jazyka od mierne pokročilej úrovne vyššie, stačí si len vybrať tú svoju.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keby ste mali popísať váš spôsob učenia sa nového jazyka, ako by vyzeral celý proces?
Začínam s knihou pre samoukov. Osvedčila sa mi metóda spätných prekladov, ktorá je založená na preklade zo slovenčiny do cudzieho jazyka. Dávala by som tomu hodinu denne. Na začiatku je to také tradičnejšie učenie sa. Sedíte nad knižkou a musíte sa na to sústrediť. Ale veľmi rýchlo, povedzme po pár týždňoch, už možno priberať ďalšie metódy, ktoré sú oveľa zábavnejšie — sledovanie seriálov, youtube videí, počúvanie podcastov.
Učila by som sa pri tom slovíčka efektívnymi metódami — nie memorovaním zoznamov, ale napríklad metódou Goldlist alebo SRS systémom. Zároveň by som do toho zaradila čo najviac rozprávania, pretože je to v jazyku to najpodstatnejšie.
Na spomínanú úroveň B2 sa viete dopracovať za približne dva roky, ak sa jazyku budete venovať hodinku denne. S prestávkami to vychádza na cca 500-600 hodín. Za tento čas sa priemerný Slovák môže naučiť v podstate akýkoľvek európsky jazyk na plynulej úrovni.
Počúvanie, čítanie, slovná zásoba, gramatika, rozprávanie, písanie a výslovnosť — to všetko treba pri učení sa nového jazyka vstrebať. Na čo z toho je podľa vás dôležité zamerať sa v jednotlivých fázach štúdia?
Musíte si vymyslieť systém, podľa ktorého sa budete v každom období venovať iným prioritám. Ja si napríklad stanovujem maximálne 3 priority. V škole nás učia pracovať na všetkom naraz, čoho následkom je veľmi pomalý progres. Nevidíme ho a to nás veľmi nemotivuje.
Keď sa napríklad tieto tri mesiace zameriate iba na počúvanie, rozprávanie a budovanie slovnej zásoby, po 90 dňoch budete jazyku lepšie rozumieť, vaša slovná zásoba bude bohašia a budete aj lepšie rozprávať. Potom sa môžete zamerať na čítanie či gramatiku a slovíčka odsunúť. Povedala by som, že na začiatku je potrebné nabrať základnú slovnú zásobu a základnú gramatiku.
Veľmi dôležité je tiež veľa počúvať a opakovať, aby ste si nacvičili výslovnosť. Keď ju zanedbáte, opraviť ju bude časom čoraz náročnejšie… No a potom striedajte spomínaných 7 priorít tak, aby vás to bavilo. Na konci štúdia vám už postačí iba počúvanie a rozprávanie.
Aktívne hovoríte 9 jazykmi, vrátane jazyka esperanto. Ktorý z nich vám dal najviac zabrať?
Slovenský posunkový jazyk. Je náročný v tom zmysle, že vám jednotlivé posunky niekto jednoducho musí ukázať. Záleží na tom, koľko prstov používate, či ich držíte pred tvárou, vedľa krku a dôležitý je aj pohyb, ktorý s rukou opisujete. Chvíľu mi trvalo prísť na systém, vďaka ktorému by som si posunky mohla opakovať aj doma, ale nakoniec som to rozlúskla.
Zdieľať na
Zdieľaní