Pravdivý príbeh: Dcéra zneužíva moju dobrotu, nemám srdce ju vyhodiť

zena

profimedia.sk

Lásku, ktorú niekomu venujete sa vám vráti. V prípade detí som si myslela, že to platí dvojnásobne. Svojím dvom dcéram by som dala prvé posledné a nechcela za to nič. Je ale smutné, keď si uvedomíte, že vlastné dieťa vašu dobrotu využíva.

Vyrastala som na dedine s dvomi bratmi. Každé leto som trávila u babičky o ulicu ďalej.  Bolo to síce len pár desiatok metrov, no ja som sa tam aj tak cítila ako v úplne inom svete. Pomáhala som jej na roli alebo zavárať ovocie zo sadu.

Páčilo sa mi to raz za čas, ale po maturite som sa nechystala vydávať, splodiť tri deti a starať sa po zvyšok života o domácnosť a hospodárstvo, ako to bolo u nás na dedine zvykom. Mala som vyššie ambície. Chcela som ísť študovať na vysokú školu. Mama ma podporovala, sama vždy chcela mať diplom, čo sa jej žiaľ nepodarilo.

Podala som si prihlášku a vyšlo mi to. V meste som postupne začala objavovať radosti vysokoškolského života. V siedmom semestri som stretla Jara. Bola som z neho paf. Ambiciózny, skvele vyzerajúci, vždy s dobrou náladou.  Študoval iný odbor ako ja, ale niektoré predmety sme mali spoločné. Dokopy sme sa nakoniec dali počas práce na spoločnom projekte. Boli sme takí zaľúbení. Všade sme chodili spolu. Kamaráti nás začali volať Jarmovci ako kombinácia našich mien Jaro a Monika.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Som asi slabá, celý život zostávam v nešťastnom manželstve


Po štátniciach sme si našli spoločný podnájom. Chceli sme byť nejakú dobu obaja zamestnaní, kým začneme pracovať na bábätku. Nepodarilo sa. Po pol roku som otehotnela. Neprekážalo nám to. Jaro si našiel skvelú prácu v banke. Príjem sme mali viac ako dobrý. Po Lucke sa nám do dvoch rokov narodila druhá dcéra, Zuzka.  

Po materskej som tiež nastúpila do banky, aj keď na horšie platenú pozíciu ako Jaro. Roky plynuli, mali sme sa dobre. Boli sme ako rodina zdraví a šťastní.

Všetko sa zmenilo, keď Lucka nastupovala na strednú školu. Jaro začal chodiť z roboty domov čoraz podráždenejší. Jedného dňa nás prekvapil svojím rozhodnutím. „Kašlem ja na celú robotu. Aby som stále hasil šéfove prešľapy. Aj tak z toho nič nemám. Rozhodol som sa, že si začnem zarábať sám na seba.“ Ostala som v šoku. Muž ma však presvedčil. Ozval sa mu kamarát zo školy. Podniká s vykurovacím materiálom. Stretli sa s Jarom v meste a presvedčil ho, nech do toho ide s ním.

Neviem, či môjho muža zlákala vidina ľahko zarobených peňazí alebo si chcel na staré kolená niečo dokazovať. Obchod mu však nevyšiel. Jeho to ale neodradilo. Práve naopak. Vrhal sa stále do nových, čoraz nezmyselnejších podnikaní. Vydržala som to tri roky. Keď si ale Jaro začal požičiavať stále väčšie sumy peňazí, ktoré potom nemal ako splácať, zablikala mi kontrolka. Tu už išlo aj o náš spoločný majetok a naše deti. Ak by to takto išlo ďalej, skončíme všetci na ulici. Podala som žiadosť o rozvod. Na moje prekvapenie všetko prebehlo hladko. Jaro sa od nás odsťahoval. Prenajal si malú garsónku o pár ulíc ďalej. Nebola som z toho nadšená, ale aspoň sa mohol vídavať s deťmi, keď chcel. Dcéry, a najmä Zuzka, dávala za vinu mne, že sme sa rozviedli. Nepripúšťala som si to, snažila som sa, aby im aj naďalej nič nechýbalo. Musela som síce obracať každú korunu aj trikrát, ale zvládali sme to. Žiaľ, keď chcela ísť Zuzka po maturite s partiou k moru, nevedela som jej tento výlet zaplatiť. „Keď pracoval ocko, tak nám vždy zabezpečil, čo sme potrebovali,“ vykričala mi a mňa to riadne zabolelo. Padla aj facka a Zuzka odišla bývať k svojmu otcovi. Po týždni bola doma, s Jarom to išlo od desiatim k piatim. Vedela som, že Zuzka je priveľmi pohodlná na to, aby to u neho zvládla.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: To je matka – jedno dieťa miluje, na druhé si ani nespomenie


Všetko sa ako tak upokojilo, keď si Zuzka našla priateľa. Roman bol spoluvlastníkom fitnescentra, kde sa s mojou dcérou zoznámil. Aj keď posilňovňa by vás pri pohľade na neho napadla ako posledná. Bol trocha pri sebe, ale za to šikovný a sympatický chlapec.

Po dvoch rokoch sa zasnúbili a začali rozmýšľať nad svadbou a svojím vlastným bývaním. Staršia Lucka bola v tom čase už odsťahovaná a bývala aj s priateľom vo vlastnom. Bývanie vyriešili hypotékou, poradila som to aj Zuzke. Romanov sen však vždy bolo bývať v rodinnom dome. Mladí si preto zobrali pôžičku na pozemok a tešili sa, ako na jeseň začnú stavať. Sen sa im ale rozsypal ako domček z karát.

Mala som meniny. Neoslavovala som ich už dlhé roky. Bola som prekvapená, keď mi Zuzka zavolala, či mi môžu prísť s Romanom zablahoželať. Darček si pripravili naozaj vynikajúci. Zazvonili mi zdola, nech sa pozriem z okna. Stáli pri aute, ktoré bolo evidentne nové, ale nie naše. Keď prišli hore, oznámili mi, že ten tátoš vonku je ich. „Nechceli ste teraz šetriť, keď idete stavať?“ zaujímalo ma. „Museli sme trocha zmeniť plány. Veď preto sme aj prišli. Mohli by sme bývať chvíľu u teba?“ akoby nič sa ma spýtala moja dcéra. „Otec mal naozajstné problémy, musela som mu pomôcť.“ Pomaly mi to docvakávalo. Peniaze na pozemok skončili v čiernej diere Jarových dlžôb. Čo im zvýšilo, dali na auto. „Že si taká naivná ty, to ešte chápem, ale ako si mohol otočiť takto okolo prsta aj Romana, to nepochopím,“ zakončila som. Nebolo sa o čom ďalej rozprávať. Bola som nešťastná a sklamaná aj za dcéru, ktorej akoby to ani nedochádzalo. Srdce mi však nedalo ju len tak vyhodiť. Prichýlila som ich aj s Romanom u seba. Aspoň kým si niečo našetria, zoberú pôžičku s nižšími úrokmi a vyplatia úver.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Som zúfalá, dcéra si našla partnera vo väzení!


Človek by od dcéry čakal aspoň akú takú vďačnosť. No Zuzka ma nesklamala. Tak ako bola zvyknutá mať všetko, keď bola menšia, brala ako samozrejmosť, že všetko budem platiť opäť ja. Tentokrát ešte aj za Romana. Nájom, účty, nákup potravín, drogérie. Na začiatku síce mali snahu niečo mi prispievať, ale tá opadla spolu s novembrovým lístím. Veď predsa musia šetriť čo najviac, vo fitku nebola dobrá sezóna, musia ísť s autom do servisu. Vždy sa mali na čo vyhovoriť. Ja som ich situáciu aj chápala, ale hnevala som sa. Na Jara a na jeho dlhy. Na seba a svoju neschopnosť možno byť na deti prísnejšia a vychovávať ich inak.

To, čo niekomu venujete sa vám vráti. Svojim dvom dcéram by som dala aj to posledné a nechcela za to nič. Je však smutné, keď si uvedomíte, že vlastné dieťa vašu dobrotu len zneužíva.


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!


Čo by ste poradili našej čitateľke z pravdivého príbehu? Vedeli by ste vyhodiť vlastné dieťa? Napíšte do diskusie a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z ďalších cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platný email.

Zdroj: profimedia.sk, www.profimedia.sk, MJ

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close