Vyrastala som v malej dedinke na juhu Slovenska. Od puberty som snívala o tom, že sa raz odtiaľ odsťahujem. Prekážalo mi, ako na vidieku každý o každom všetko vedel. Nebodaj ak vytŕčal z davu. Hneď ho všetci preberali a figuroval skoro v každej debate v krčme či na zastávke autobusu. Nečakala som, že mňa nakoniec bude najviac posudzovať nie okolie, ale moja vlastná dcéra.
Keď bol čas rozhodnúť sa o strednej škole, vyprosila som si u rodičov obchodné učilište. Škola bola v hlavnom meste. Pre mňa to bola vtedy vytúžená destinácia. Strýko sa za mňa prihovoril a svojmu bratovi odprisahal, že môžem bývať u nich a dá na mňa pozor.
Po škole som sa už domov nevrátila. Našla som si miesto sekretárky v jednej firme. Môj život sa mi páčil. Cez deň práca, cez víkendy zábava. Bývali sme tri dievčatá v podnájme. O zábavu a pozornosť mužov sme núdzu nemali. V bare som sa zoznámila s Peťom. Aj keď podobné vzťahy končievali ranným východom slnka, s Peťom to bolo iné. Začali sme sa stretávať pravidelne a stal sa z nás pár. Po roku som sa od dievčat odsťahovala a nasťahovala som sa k Peťovi. Vzali sme sa a narodila sa nám Viktorka. Žiaľ, manželstvo mi nevydržalo. Keď mala Viki len štyri roky, Peťo si našiel milenku a odišiel od nás. Zistil, že na vážny vzťah nebol nikdy pripravený. Zasiahlo ma to, ale na mužov som úplne nezanevrela. Aj keď je pravda, že keď sa po rozvode pritrafil nejaký nápadník, bála som sa mu hneď dôverovať aby som neostala opäť sklamaná a podvedená.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím
Keď Vikina začala byť vo veku, že začínala randiť s chlapcami, moja nedôverčivosť sa presunula na nich. Ak si aj niekoho domov doniesla, musel prejsť mojím výberovým konaním. Po škole išla dcéra študovať na vysokú. Aj keď mohla ostať bývať u mňa, v treťom ročníku sa rozhodla, že si nájde aj s pár spolužiačkami podnájom. Chodila však ku mne na pravidelné návštevy. Od istého času sa nedalo si nevšimnúť, že Vikina je celá šťastná. Pri sobotnom obete mi prezradila, že začala s niekým randiť. „Je úžasný a úplne iný ako všetci moji bývalí dokopy,“ žiarila. ,,Chcela by som vás zoznámiť. Keď ho spoznáš uvidíš, aký je skvelý,“ rozplývala sa. Dohodli sme sa, že cez týždeň pôjdeme spolu na Vianočné trhy.
Po robote som sa teda vybrala na dohodnuté miesto. Netrpezlivo som vyzerala, kedy v dave ľudí objavím Vikininu kučeravú hrivu. Keď som ju zbadala, môj zrak ostal v miernom šoku civieť na osobu, s ktorou prišla. ,,Dobrý deň, ja som Tibor. Rád vás konečne spoznávam.“ Tibor bol asi o dve dekády starší pán, ktorý si hovoril priateľ mojej dcéry. Vikina videla, že som dosť zaskočená. Ostali sme vonku asi hodinu. Večer mi moja dcéra volala, čo na Tibora hovorím. Nemohla som klamať. ,,Je dosť starý, Viki“. ,,Ale prosím ťa, mami, vek je len číslo. Pätnásť rokov, to nie je žiadna tragédia, ako si sa tvárila. Tibor si to tiež všimol. Chcel by ťa zavolať na večeru. Nech vidíš ako žije a neskrýva v skrini žiadnu manželku ani deti v podkroví.“ Súhlasila som. Musela som pripustiť, že Viki už nie je dieťa a ja jej môžem už len radiť a nie zakázať sa s niekým stretávať sa. Tibor ma napokon milo prekvapil. Na to, že je starší som si síce musela zvykať. Videla som ale, že moju dcéru robí šťastnou. Zniesol by jej aj modré z neba.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Materstvo v štyridsiatke nemusí byť to pravé
Neviem, či to bolo tým, že už nemala na mňa toľko času, ale začala som sa cítiť trocha osamotená. Keď som na Vianoce dostala od dcéry permanentku do fitnes centra, celkom som sa potešila. Cvičenie ma chytilo. Začala som sa zaujímať ako cvičiť čo najsprávnejšie, ako sa stravovať, čomu sa vyhýbať. Po pol roku som si našla aj zopár nových kamarátok a známych. Najviac som si obľúbila Gregora. Vždy sa pristavil na pár slov. Bol veľmi milý. Pripomínal mi môjho mladšieho brata. Keď v jedno popoludnie Gregor neprišiel, bola som z toho trocha smutná. Neprišiel celý mesiac. Keď som ho po tom čase znova videla, potešila som sa. ,,Dostal som novú robotu a hneď do toho som ochorel. Boli to fakt hektické týždne pre mňa. Poďme na kávu, porozprávam ti. Veď vidím, že sa ti aj tak dnes cvičiť nechce,“ žartoval so mnou.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Šok pre každého otca – moja dcéra sa živí pornom!
Išli sme si sadnúť do podniku. Čas s Gregorom plynul rýchlo. Na záver navrhol, či nepôjdeme cez víkend do kina. Súhlasila som. Ešte stále som ho brala ako kamaráta. Po filme sme sa ešte išli prejsť po nábreží. Sadli sme si na lavičku a Gregor ma chytil za ruku. Vtedy mi už bolo jasné, že ako kamarátku ma neberie. A ani on mne nebol až tak veľmi ľahostajný. Čo ma však v hlave najviac mátalo, bol jeho vek. Gregor bol od mňa o osem rokov mladší. Ako mi neskôr prezradil, vždy mal rád staršie ženy. Netrvalo dlho a Gregor sa mi dostal pod kožu.
Tešila som sa, kedy ho predstavím Viktórii. Pozvali sme ju aj s Tiborom na obed. Vyzerali, že si všetci budú rozumieť. S Tiborom sme si robili žarty, že ak nás vidí niekto nezaujatý, musí si myslieť, že ja patrím k Tiborovi a Vikina k môjmu Gregorovi. Vikina bola ale trocha mĺkva.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Otec zlomil mojej mame srdce a potom mi ju nechal na krku
Na ďalší deň som mala ísť s dcérou nakupovať. Bola opäť bez nálady. Na všetky veci, ktoré som si vybrala prevrátila oči alebo mala poznámky, že sa to k môjmu veku už nehodí. Nechápala som, o čo jej ide. Nakoniec som sa na ňu osopila. „Vysvetlíš mi, čo ti dnes je?“ začala som. ,,S Gregorom vyzeráte smiešne. Upozornila si ma, že je mladší, ale nečakala som, že je to až tak na vás vidno. Čo si o vás pomyslia ostatní?“ vypadlo z nej napokon. Slová mojej dcéry boli kruté. Akoby mi moje šťastie nepriala. Celá situácia ma o to viacej hnevala, že mne Tiborov vekový rozdiel s Viki napokon nevadil. Myslela som si, že tak ako aj ja vtedy, aj ona teraz bude mať na mňa s Gregorom po čase iný, lepší názor.
Nedočkala som sa dodnes. Dcéra jednoducho Gregora nemusí. Najviac ma mrzí, že to nie je kvôli jeho povahe, ale nášmu vekovému rozdielu. Najväčšou iróniou je, ako zobrali náš vzťah doma. Vôbec sa nad tým nepozastavili. Gregora mi prajú. Dokonca moja sesternica mi povedala, že som pre ňu inšpiráciou. Vikinine správanie viac neriešim. Stretávame sa síce menej, čo je na škodu, ale viem, že to nie je mojou vinou.
Poznáte podobný životný príbeh? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie v vyhrajte niektorú z cien v našej súťaži alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.
Zdieľať na