Ako mladý som veľa športoval. Preto aj na vysokú školu som išiel študovať telesnú výchovu. Boli sme skvelá partia. Tri dievčatá, zvyšok samí chalani. Mal som to šťastie, že jedna z nich, Janka, sa neskôr stala mojou ženou. Netušil som, že ja raz budem ten, kto svojej žene bude zahýbať. A už vonkoncom nie to, že ma k tomu posmelia vlastné deti.
Janka bola úžasné dievča. Dali sme sa dokopy až vo štvrtom ročníku, odvtedy sme však boli neoddeliteľní. Rok po škole sme sa vzali. Do roka sa nám narodil Jakub. Dva roky po ňom Adriana. Janka chcela ešte tretie dieťa. Snažil som sa ju odhovoriť. Z môjho platu učiteľa sme ledva vyžili. Videl som na manželke, že ju to mrzí, prevážila však sila mojich argumentov. Tému potomka sme ale úplne neuzavreli. Dohodli sme sa, ak sa nám po čase naša finančná situácia zlepší, začneme pracovať na ďalšom malom juniorovi.
Po piatich rokoch som zo školstva odišiel. Našiel som si miesto ako obchodný zástupca v jednej medzinárodnej spoločnosti, kde sa mi darilo. Dar reči som mal vždy a príjemné vystupovanie tiež. Klientov som si vedel získať a na povýšenie som dlho nečakal.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Ako z lacného filmu – manžel mi zahýbal so susedkou
Na Jakubove desiate narodeniny sme mu prichystali malú oslavu. Po jej skončení som s Jankou odkladal veci zo stola. Mali sme obaja dobrú náladu, otvorili sme si popri tom fľašu vína. Tušil som, že večer zakončíme obaja príjemne. Aj keď som s Jankou mal celkom pravidelný sexuálny život, predsa len…
V spálni mi Janka povedala, že vysadila tabletky. „Ak chceme mať ešte jedno dieťa, cítim, že už nemám veľa času,” šepla. Začali sme pracovať na bábätku. Podarilo sa a na svet prišiel Martin. Janka sa s príchodom malého zmenila. Bola skvelá matka aj predtým, začala ale všetko robiť s dvojnásobnou obetavosťou. Všetko sa točilo okolo malého. Nehovorím, že by naše ostatné dve deti zanedbávala. To nie. Ale začala úplne zanedbávať seba. Hocaký pokus o moje zblíženie s ňou bolo zamietnutý.
Na začiatku som to chápal. Predsa len, malé dieťa dá zabrať. Situácia sa však nemenila ani so sfúknutím prvej sviečky na Martinovej torte. Janka sa skrátka prestala so mnou sexuálne stýkať. Snažil som sa ju pochopiť, zistiť príčinu jej ochladenia ku mne. „Jednoducho už nemám chuť. Nepotrebujem to, veď už nie sme pubertiaci. V živote sú aj dôležitejšie veci.” Ostal som zaskočený. Nechcel som uveriť tomu, že do konca života budeme spolu bývať ako brat so sestrou. Chvíľami som si pripadal, že som asi ja ten chorý, keď som aj pred štyridsiatkou mal stále chuť na svoju manželku.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mal som všetko, bol som však neverný a dnes nemám nič
Zdôveril som sa so svojím problémom najlepšiemu kamarátovi. Poradil mi, nech skúsim ísť s Jankou do poradne. Manželku som týmto nápadom neoslnil ani nepresvedčil. Nemyslela si, že máme problém. Mal som teda na výber vlastne dve možnosti. Buď si nájsť milenku, alebo sa zmieriť s Jankiným postojom. Prvý nápad som hneď zavrhol. Nevera je pre zbabelcov, vždy som vravieval. Nechcel som týmto spôsobom ponížiť Janku, sklamať a prísť o deti. Tak som dlhé roky „trpel“.
Raz po robote Janka išla po Maťka do školy a ja som sedel doma v obývačke a uvažoval. Prišli za mnou deti. Dovtedy som si myslel, že ak to aj medzi mnou a Jankou škrípe, celkom dobre to pred deťmi skrývame. Lenže Jakub ani Adriana už neboli malí, naopak. Jakub už bol vlastne dospelý a Adriana tiež mala dlhodobého priateľa, s ktorým sa asi nevodili len za ruky.
Chvíľu sme sa bavili spolu o škole, keď Jakub začal. ,,Oci, čo sa vlastne deje medzi vami s mamou? Všimli sme si, že už dlho máte oddelené postele. My vidíme ako sa k tebe správa. Je to naša mama, máme ju radi, ale netrápi ťa to?“ spýtal sa. Čo by ste na toto povedali vlastným deťom? Nezmohol som sa na slovo.
,,Len chceme, aby si vedel, že pochopíme, ak to budeš chcieť nejako riešiť,“ povedala Adriana. „A myslíme si, že by si aj mal. Nemôžete žiť ako súrodenci do konca života. Ak mame stačí Martin, možno by si si mal nájsť niekoho, kto ťa bude mať radšej,“ dodal Jakub. Bolo mi jasné, čo tým myslia, ale na neveru či nebodaj rozchod som ešte stále nemal.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Románik so ženatým šéfom sa mi škaredo vypomstil
Všetko sa zmenilo, keď sme asi o pol roka do firmy prijali novú posilu na obchodné oddelenie. Volala sa Dušana, rozvedená, s jedným dieťaťom. Neviem, či to bolo množstvom času v práci, ktoré som s Dušanou strávil, ale pár krát som sa ale prichytil, že na ňu myslím aj doma. Začal som sa do práce tešiť viac ako obvykle. Všimol som si, že ani ja jej nie som ľahostajný. V hlave som mal z toho celého trocha guláš. Aj napriek všetkému som Janku stále svojím spôsobom ľúbil, Dušana mi však vlievala do žíl život svojou energiou a úprimným záujmom o mňa.
Jedného dňa sme dostali vo firme od klienta lístky do divadla. Po skončení predstavenia si kolegovia ešte chceli ísť sadnúť na pohárik. Išiel som aj ja s Dušanou. Začala ju však bolieť hlava, ponúkol som sa, že ju hodím domov. Vedel som, čo sa stane, ale už som nevedel a ani nechcel zaradiť spiatočku. Skončili sme u nej. Na jednej strane som mal výčitky, na druhej som bol hrozne šťastný.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Opustila som muža aj dcéru a išla za milencami, dnes to ľutujem
Nikdy som nebol typ na dvojitý život. Vedel som, že súbežne byť s Jankou, aj keď už len na papieri, aj s Dušanou nedokážem. Nakoniec som vydržal skoro rok. Najprv som sa zdôveril deťom, okrem Maťa samozrejme. Prijali to dobre, mal som pocit, že sa dokonca potešili. Janka sa naopak tvárila, akoby sa nič nedialo. „Hlavne nech netrpí Maťko,” bolo celé, čo povedala. Čakal som aspoň nejakú emóciu, nič.
S Dušanou sme spolu už tri roky, z toho rok a pol spolu bývame. Postupne sa zoznámila aj so všetkými mojimi deťmi. Som rád, že spolu vychádzajú. Stále si nemyslím, že nevera je riešenie manželských problémov. Ale už ju ani neodsudzujem ako predtým. Lebo nikdy neviete, čo všetko sa za pohnútkami ľudí skrýva.
Zdieľať na