Pravdivý príbeh: Môj muž má dieťa s dcérinou kamarátkou!

tehotenstvo

photl.com

Na prvý pohľad bolo moje manželstvo ideálne. Dnes viem, že všetko bol len klam.

Vyrastala som s rodičmi a mladšou sestrou v rodinnom dome so záhradou. Moja sestra bola rebel, ja jej presný opak. Poslušná dcéra, ktorej najväčším snom bolo mať také šťastné manželstvo ako moji rodičia. Chcela som si nájsť  takého dobrého muža akým bol môj otec, bývať s ním v rodinnom dome a pestovať ruže. Červené, krásne, aké mala moja mama.

Za svojím snom som si aj išla. Rodina bola trocha prekvapená, keď som v devätnástich priviedla domov Andreja a sebavedome ho predstavila ako môjho budúceho manžela. Vedela som, že Andrej je chlap, po akom túžim. Urastený, vážny,  so zmyslom pre spravodlivosť. Bol o šesť rokov starší odo mňa a rodičia si ho po čase obľúbili.

S Andrejom sme boli spolu dva roky, keď sa mi narodila naša prvá dcéra Jarka. Po troch rokoch prišiel na svet Karolko. Ja som zostala s deťmi doma, Andrej začal podnikať v gastronómii. Postavili sme si malý domček a ja som naozaj začala pestovať na záhrade ruže. Boli sme šťastní. Žiaľ, po 15 rokoch musel svoj podnik predať a mne neostávalo nič iné, len si nájsť prácu. Vďaka kamarátke zo strednej školy som začala pracovať vo vydavateľskej agentúre. Bez skúseností, ale odhodlaná. Andrej si  novú prácu dlho zohnať nemohol. Zo všadiaľ po čase odišiel, nič sa mu nepáčilo. Raz darmo, bol zvyknutý byť pánom svojho času. Neskôr zobral už len akú takú brigádu a zo mňa sa pomaly, ale isto stal hlavný živiteľ rodiny. Ale nerozdelilo nás to. Práve naopak, aj keď sme mali finančné problémy, ešte nás to akoby viac zomklo. Bol to predsa môj Andrej, moja veľká láska, pri ktorej budem stáť v dobrom aj v zlom.

Aj napriek mojej zamilovanosti som si však všimla, že Andrej trávil poslednú dobu čoraz viac času mimo domu. Tvrdil, že chodí na fušky, peňazí z týchto brigád však bolo veľmi málo „Nuž čo, stavebné odvetvie asi tiež prežíva krízu.“ pomyslela som si. V tej dobe ma v robote povýšili, dcéra Jarka bola v maturitnom ročníku, chystali sme stužkovú, a tak som Andrejovu neprítomnosť  doma nemala ani čas riešiť. Ale mala som. Nebola by som v takom šoku, keď mi jedného príjemného októbrového popoludnia sucho oznámil: „Jana, budem otcom.“  Už si nepamätám, ako som zareagovala. Asi som kričala. Tento muž, ktorého som tak ľúbila, zničil všetko. Ešte v ten večer od nás odišiel. Naše deti sa s ním odmietli baviť . Najmä Jarka toto obdobie prežívala veľmi ťažko. Prestala chodiť von, bola stále smutná. Na stužkovú, na ktorú sa tak tešila, zrazu odmietla ísť. Nechápala som to. Všetko som pochopila, až keď k nám raz večer zavolala mama Jarkinej kamarátky, s ktorou tancovala moderné tance. „Dobrý večer, ako sa vám spáva, keď viete, že vás muž čaká dieťa s mojou Danielkou?“ spýtala sa ma roztrpčene. „To sa mi snáď musí snívať,“ pomyslela som si. „Veď Danielka, 24 ročná dospelá dievčina, by mi mohla byť dcérou. A čaká dieťa. S mojím mužom!“

Musím sa priznať, že to bolo pre mňa veľmi ťažké. Istú dobu som bola odporná ku všetkým svojím kolegyniam, ktoré boli mladšie ako 30 rokov. „Hnusné mrchy,“ myslela som si, keď som ich videla premávať sa po chodbe a flirtovať s naším ženatým grafikom alebo sa hlúpo smiať na vtipoch nášho riaditeľa. Tiež ženatého.  

Ale život ide ďalej.  Pozviechala som sa, aj keď na lásku už neverím. A najväčšia irónia? Keď moja dcéra nakoniec predsa len spievala spolu s ďalšími spolužiakmi hit „Stužková“, môj bývalý manžel bol na pôrodnej sále. Milé, nie?

Zdroj: photl.com, R.V.
Odporúčame