Volám sa Mária a hneď v úvode poviem úprimne, že som nikdy nepatrila k tým, čo by riešili cudzie peňaženky. Hovorila som si, že každá domácnosť má svoje pravidlá a čo si kto kúpi alebo nekúpi, je jeho vec. Ale postupne som zistila, že v prípade mojej sestry Lindy a jej druhého manžela Bystríka ide o niečo, čo už hraničí so zdravým rozumom.
Bystríka som nikdy nemala extra v láske, no ani som si o ňom nemyslela nič zlé. Prišiel mi jednoducho ako taký suchár, ktorý si potrpí na poriadok a má rád svoje pravidlá. Niečo mi ale na ňom nesedelo. Nepovažovala som ho za zlého človeka, to nie. To, že je v skutočnosti lakomec, som si uvedomila totiž až oveľa neskôr.
Tých situácii bolo niekoľko, avšak neprikladala som im väčšiu váhu. Ako hovorím, cudzie peňaženky neriešim. Najväčší šok prišiel minulý rok, keď mala moja sestra 50 rokov. Okrúhle jubileum, žena v najlepšom veku. Celá rodina sme sa jej snažili pripraviť oslavu, darovali sme jej veci, ktoré ju potešili. Ja, ako jej jediná sestra, som jej kúpila krásne zlaté hodinky, poukaz ku kaderníčke a dala som jej kyticu s 50 ružami, sú to jej obľúbené kvety. Fľaša sektu a nejaká čokoláda sú samozrejmosťou. Mám ju rada a na 50 sa to skrátka patrí.
Avšak, keď sme sa stretli na káve asi mesiac po oslave, tak som sa jej len tak mimochodom spýtala, čo jej kúpil jej manžel Bystrík. Linda sa len smutne usmiala a povedala, že nič. Vraj jej sľúbil wellness pobyt, na ktorý sa neskutočne tešila, ale nakoniec z toho nič nebolo. Vtedy mi to prišlo zvláštne, no nechcela som to ďalej riešiť.
O niekoľko mesiacov neskôr sa všetko vyjasnilo. Linda u nás prespala po jednej rodinnej oslave, kde si dala viac vína ako zvyčajne. Až vtedy sa jej rozviazal jazyk a priznala sa, že doma neraz plače. Že Bystrík jej zakazuje kúpiť si čokoľvek na seba. Nové šaty, topánky či len obyčajný krém, o tom môže akurát tak snívať. A preto jej to kupuje jej dcéra, no potajomky. Vraj sú to podľa Bystríka vyhodené peniaze a ona nič také nepotrebuje. A keď im odišla doma chladnička, tak boli dokonca mesiac bez nej, lebo bol na nervy z toho, že by mal kúpiť novú a až potom vybral nejakú opotrebenú z bazáru za pár korún. Bola som zhrozená.
A to nebolo všetko. Dozvedela som sa, že jeho šetrenie zašlo až tak ďaleko, že má komentáre aj pri nákupe obyčajných potravín. Vraj aby toho nekupovali veľa, lebo to všetko len ide do peňazí. Veď dobre, každý teraz šetrí kde sa dá, ale Linda mi povedala, že dokonca pri obyčajnom chlebe trvá na tom, aby si dali iba jeden plátok šunky, lebo načo viac, aby im ostalo na ďalšie dni.
Bystrík jej vraj zakazuje aj obyčajné drobnosti. Keď si chcela kúpiť nový šampón, hneď jej povedal, že veď v tom starom ešte niečo je, a dá sa aj rozriediť vodou aby jej to vyšlo na viac umytí. Ozaj a kúpanie vo vani plnej vody? Na to si vraj ani nespomína, u nich sa zásadne sprchujú. Vtedy som pochopila, že to už nie je len o šetrnosti, ale o chorobnom lakomstve.
Rozmýšľam nad tým, ako ju namotivovať k tomu, aby od neho odišla. Neviem, čo bude moja sestra ďalej robiť, ale viem, že toto by nezniesla každá žena. Mať po svojom boku muža, ktorý namiesto radosti zo spoločného života robí hotovú drámu je naozaj smutné.
Zdieľať na