Strácate pozornosť? Diagnostika ADHD často pomôže oddeliť človeka od problému a vysvetliť mu jeho skúsenosti

ADHD

ADHDA vám môžu diagnostikovať aj v neskoršom veku (Zdroj: Tlačová správa)

Problémy s udržaním koncentrácie počas pracovných porád, nakopené účty, ktoré sme zabudli zaplatiť, večne stratené kľúče, impulzívne rozhodovanie bez ohľadu na následky, nekonečné odkladanie povinností a všadeprítomný, pohlcujúci stres. Porucha pozornosti nie je iba výsadou malých detí, ba práve naopak, odhaduje sa, že s ňou žijú 3 až 4 percentá dospelých mužov i žien, z ktorých mnohí o tom ani nevedia.

Čo teda vieme o poruche pozornosti a poruche pozornosti s pridruženou hyperaktivitou, a akými ďalšími prekvapivými spôsobmi sa prejavujú? Ako sa dá ADHD diagnostikovať u detí a dospelých a prečo to často pomôže zvýšiť ich kvalitu života?

Psychoterapeutka a matka dvoch synov s ADHD, Markéta Závěrková, v online prednáške v utorok 22. marca priblíži aktuálne poznatky o poruchách pozornosti spolu s prejavmi a problémami, ktoré ich sprevádzajú od detstva až po dospelosť.

Poskytne tiež konkrétne tipy a odporúčania, ako zvládať náročné situácie i každodenný život a názorne ukáže, ako ADHD a jeho časté sekundárne komplikácie (depresie, úzkosti, agresiu, závislosti, obsesie, paranoju) efektívne kompenzovať prostredníctvom systemického prístupu a naratívnej psychoterapie.

ADHD trpí čoraz viac dospelých (Zdroj: Tlačová správa)

S ADHD si väčšina ľudí spája všeobecné prejavy nesústredenia, hyperaktivity či zlých školských výsledkov u detí. Ako sa však prejavuje v bežnom živote, práci či v medziľudských vzťahoch dospelého človeka?

Markéta Závěrková: ADHD v období dospelosti sa prejavuje všetkými vymenovanými prejavmi, ale dominantnou z hľadiska následkov pre život je impulzivita – prejavy a rozhodnutia, ktoré nejde vziať späť a ktoré ovplyvnia život (rizikové správanie ako riadenie auta, drogy, výpoveď v práci, rozchod, nákup či hazard), kedy človek koná skôr než myslí, konanie pod vplyvom emócií, ktoré veľmi ovplyvňuje vzťahy. Ďalej je to nespoľahlivosť, kam patrí prokrastinácia, nedodržiavanie termínov či dohôd.

Ako vplýva nediagnostikované ADHD na psychický stav a sebaobraz človeka? Môže diagnóza tento stav zlepšiť?

Markéta Závěrková: Ľudia netušia, čo stojí za ich problémami, že ich vôbec niečo spôsobuje. Myslia si, že sú neschopní, leniví, hlúpi, drzí, že nie sú k ničomu, že nič nedokážu, teda to, čo o nich často hovorí okolie a akú majú vlastnú skúsenosť. Diagnostika často pomôže oddeliť človeka od problému a vysvetliť mu jeho skúsenosti, reakcie, správanie.

Je možné nájsť rozvojové oblasti, ktorých sa ADHD netýka, vďaka ktorým sa môže človek cítiť dobre, úspešný, schopný. Diagnostika môže stav i zhoršiť u jedincov, ktorí nechcú či nezvládnu mať túto nálepku. Majú tak ďalší problém – sú to tí s ADHD. A sú jedinci, ktorí, ako hovoria, diagnostiku nechcú, pretože by mali ospravedlnenie pre svoje správanie a správali by sa ešte horšie.

Akým spôsobom je možné ADHD u dospelého človeka diagnostikovať?

Markéta Závěrková: Diagnózu stanovuje psychiater na základe jasných parametrov medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Prejavy ADHD sú u mužov a žien rozdielne (Zdroj: Tlačová správa)

V súčasnej dobe sme svedkami fenoménu, že si čoraz viac dospelých žien vďaka informáciám na sociálnych sieťach uvedomuje, že celé roky žijú s nediagnostikovanou poruchou pozornosti. Skutočne sa ADHD môže u žien prejavovať odlišne ako u mužov? A ak áno, prečo je ten “mužský” model dominantný?

Markéta Závěrková: Tento fenomén nesledujem, ale mám skúsenosť, že sa niektorí ľudia na prednáškach a seminároch spoznajú ako tí s ADHD. Rozloženie diagnostiky medzi mužov a ženy je približne rovnaké (predtým sa uvažovalo o pomere i 3:1) a výskyt v populácií v čase tiež, len prejavy sú rozdielne z hľadiska odlišnosti mužov a žien.

Teda u mužov sú prejavy intenzívnejšie, napríklad v oblasti agresie, hyperaktivity, impulzivity v “mužských” oblastiach ako hranie, autá či športy, pre ženy to bude viac o ukecanosti, nestálosti vo vzťahoch, emočných výkyvoch. V oblasti nepozornosti, prokrastinácie, nespoľahlivosti či “bytia mimo” je to veľmi podobné.

Na akých pilieroch stojí terapia pri ADHD? Prečo je prínosné adresovať ju?

Markéta Závěrková: ADHD by sa malo liečiť komplexne, teda by sa malo spojiť viac odborov a oblastí. A to od psychiatrie – diagnostiky a farmakoterapie cez psychoterapiu až po edukáciu jedincov, rodiny, partnerov, detí a ďalších osôb, ktoré chcú pomáhať. Bez pomenovania problémov a zistenia jeho vzťahu k problému sa nedá začať ani efektívne postupovať, ani pracovať na zmene a zmierneniu problémov.

Existujú kroky, ktoré by mohli pracoviská podniknúť, aby uľahčili životy svojim zamestnancom s ADHD?

Markéta Závěrková: Táto otázka je pre mňa dosť široká. Záleží aké pracovisko a aký človek. Teoreticky sa to dá, už to len vedieť a rešpektovať. Brániť jedinca ako človeka a nie ako chorého či exota je podporné. Ďalšie opatrenia či podporu by sa hodilo vyjednať konkrétne a originálne pre každého jedinca a pracovisko.

Je ADHD skutočne „porucha”, alebo sa jedná skôr o odlišný spôsob fungovania mysle?

Markéta Závěrková: Záleží, ako optikou sa na ADHD pozeráte. V očiach psychiatra či psychológa je to určite porucha so všetkými dôkazmi, ktoré medicína potrebuje. Inou optikou je to stratégia pre život, ďalšou zase neschopnosť rodičov vychovávať dieťa, ďalšou zase príležitosť žiť inak ako väčšina. Záleží teda, ako sa na to chcete pozerať.

Webinár o ADHD povedie dlhoročná psychoterapeutka Markétka Závěrková (Zdroj: Tlačová správa)

Mgr. Markéta Závěrková

Je psychoterapeutka, lektorka, supervízorka a autorka odbornej literatúry o ADHD. Je absolventkou Zdravotne sociálnej fakulty JU v Českých Budějovicích (r. 1998) a výcviku Umění pomáhat a Umění terapie, v ISZ-MC Praha (750hodin, r. 2005) so zameraním na systemickú a naratívnu terapiu. Od roku 2008 pracuje v súkromnej terapeutickej praxi na tímovom psychoterapeutickom pracovisku Psychoklinika Děčín, kde poskytuje individuálnu, rodinnú i párovú terapiu.

Okrem terapie sa venuje tiež vzdelávaniu a supervízií a to najmä v psychoterapeutickom, sociálnom a zdravotnom kontexte. Je matkou dvoch synov s ADHD a poruchám pozornosti sa ako terapeutka venuje v individuálnej, rodinnej i skupinovej podobe. Na tému ADHD napísala dve knihy a viaceré odborné články. Je členkou Českej asociácie pre psychoterapiu a certifikovanou európskou terapeutkou ECP.

Štart: 22. 3. (utorok) o 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/ADHD2203
Event: www.fb.com/events/621173139231295



Zdroj: Tlačová správa
Odporúčame