V rannom detstve bola pre mňa veľkým vzorom babička. Jednoduchá žena, ktorá síce vychodila len pár ročníkov ľudovej školy, no zdravý sedliacky rozum jej vôbec nechýbal.
S rodičmi som žila na najväčšom bratislavskom sídlisku. Preto boli pre mňa prázdniny u babičky na východe Slovenska to najlepšie na svete. Dedo sa už dlhé roky poberal na onen svet. Bol hluchý ako poleno a nezaujímalo ho nič iné, než ležanie na starej pohovke v kuchyni a počítanie múch na stene. Trochu som sa ho bála, ale veľmi rýchlo som zistila, že preňho znamenám menej než vzduch. Nevadilo mi to. Babička mala toľko energie, že mi nahradila oboch starých rodičov.
Od detstva ma učila rozoznávať bylinky tvrdiac, že v prírode nájdem liek na všetko. Počúvala som ju do puberty. Nasávala som informácie ako špongia a vedela som, že najlepšie protizápalové účinky má repík, a že na pokazený žalúdok mi pomôže čaj z materinej dúšky, mäty alebo fenikla. Pri dospievaní však išli bokom všetky babičkine rady, v ktorých bola ukrytá aj múdrosť života. Ako mladú „žabu“ nazačiatku puberty ma viac zaujímali chlapci, kozmetika a odvrávanie rodičom. K babičke som chodievala čoraz zriedkavejšie. Zdala sa mi trápna a nemoderná.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Povedala som dosť a prestala som byť typickou babičkou
Zomrela tri týždne po mojej svadbe. Dosť ma to zasiahlo. Asi preto, že to, čo vo mne kedysi zasiala, sa predsa len dralo na povrch. Aj som si poplakala. Sama som sa vybrala na východ Slovenska, prosiac nad čerstvým hrobom milovanej starej mamy o odpustenie. V opustenom dome bolo ešte cítiť vôňu babičkiných byliniek. Tak rada by som sa s ňou porozprávala a dala si šálku dobrého čaju. Ale už bolo neskoro.
Prešli roky. S nimi prišli na svet deti, krásny bungalov a špičková kariéra. Pracovala som vo vysokom manažmente medzinárodnej korporácie a mohla som si kúpiť všetko, na čo mi padol zrak. Jedinou nevýhodou mojej práce bola zaviazanosť voči firme a práca pod stresom. Mala som čoraz silnejšie migrény, ktoré som riešila tabletkami proti bolesti. Keď pracujete na vysokej pozícii, nemáte dovolené ochorieť. Samozrejme, že ma to dostihlo.
Jedného dňa ma pri rokovaní vyplo. Stratila som vedomie a zobudila som sa v nemocnici. Lekári mi nič vážne nezistili, môj stav malo podľa nich na svedomí absolútne vyčerpanie organizmu. Vtedy som si prvýkrát po dlhých rokoch zobrala týždňovú dovolenku. Myslela som si, že mi to pomôže. Po dovolenke som sa však cítila ešte horšie než predtým.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vyrástla som v luxuse a bez rodičovskej lásky. Stále mi chýba
Musela som dobehnúť všetko zameškané, pričom som si uvedomovala, že viac nechcem žiť takýto život. Spomenula som si na milovanú babičku, ktorá síce nemala značkové kabelky, no žila spokojný a šťastný život. S ľahkosťou a nadhľadom riešila drobné susedské spory, pričom sa snažila podporiť to dobré v človeku. Bola chudobná, no to, čo potrebovali, si dopestovali. Pri spomienke na ňu som sa rozplakala a rozhodla urobiť zmenu.
Zo dňa na deň som dala výpoveď, i keď vedenie firmy to na mňa skúšalo z rôznych strán. Rok som ani len nepomyslela na prácu. Mohla som si to dovoliť, s manželom sme mali na účtoch slušnú kopu peňazí. Konečne som mala čas upratať si v živote. Začala som si oprašovať staré spomienky z detstva a pustila som sa do štúdia byliniek. Po roku som mala hotový koncept knihy o bylinkách a radách mojej starej mamy. Pomohli mi vrátiť sa k jednoduchosti a začať sa skutočne tešiť zo všedných dní.
Kniha mala obrovský úspech a ja som nadobudla odvahu. Pustila som sa do výroby prírodnej kozmetiky najprv pre vlastné potreby, neskôr aj pre okolie. Po piatich rokoch pokusov a omylov sa mi podarilo dostať sa na slovenský trh. Mám práce dosť, no dnes si to viem ustrážiť. Chcem byť pánom svojej práce, nie jej otrokom.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na