Pravdivý príbeh: Povedala som dosť a prestala som byť typickou babičkou

Seniorka sediaca doma na gauči

Ilustračné foto (Foto: GettyImages)

Môj život sa ničím nelíši od ostatných. Azda len detailmi. Vychovala som štyri deti, ktoré si našli dobré zamestnanie, postavili domy a založili rodinu. Jediné, s čím som sa nevedela zmieriť, bola úloha typickej babičky, ktorá všetok svoj voľný čas venuje len vnúčatám. Cítila som, že to tak nemá byť.

Na dôchodok som sa tešila a túžila som mať viac času pre seba. Chodiť do prírody, pestovať bylinky a čítať knihy, ktoré som celý život milovala. Lebo pri práci riaditeľky malej dedinskej školy som nemala na to čas. Ako som odišla do dôchodku, prekvapili ma frekventované telefonáty od detí, ktoré mi dovtedy volávali len niekoľkokrát do mesiaca: „Ahoj mami, ako sa máš? Môžem ti doniesť Tomáška, Riška, Marušku…?“

Pri telefonátoch sa menili iba mená detí. Ich podstata bola rovnaká. Babička na dôchodku sa zmenila na pestúnku pre vnúča. Prvé mesiace som sa vžila do role obetavej starej mamy. Vnúčatá som si užívala. Najmä tie mladšie, ktoré nehundrali, že máme v chalupe slabé pripojenie na internet. Tým starším vyhovovala plná chladnička, napečené koláče a trojchodová večera.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Na smrteľnej posteli niekedy pomôže cudzí viac, ako vlastná rodina


„Maroš, ja to nezvládam!“ Prezradila som sa mužovi, keď som sa po takomto víkende s vnúčatami cítila vyžmýkaná ako pomaranč. Muž najprv zahundral čosi o tom, že je to moja psia povinnosť, no keď videl, že stále sa menej usmievam, rozhodol sa zakročiť. Tak chlapsky. Staršie deti vyhnal z izby a učil ich rúbať drevo, kosiť záhradu či naháňať sliepky po záhrade.

Nepáčilo sa im to. Nečudo, že ďalší víkend k nám už ani tak veľmi nechceli prísť. Mladším deťom sa zasa páčili dedkove nezvyčajné spôsoby. S radosťou hľadali vajíčka, váľali sa v blate a počúvali dedkove príhody z detstva. Keď ich však tak zbadali ich rodičia, znechutene kývali hlavou. „Mami, vieš, koľko stála tá tepláková súprava? Celá je roztrhaná, môžem ju hodiť do koša!“ Hnevala sa dcéra.

Ja som však bola o čosi spokojnejšia. Nemusela som deťom robiť animátora, len mi ostala úloha kuchárky a pekárky. Stále to však nebolo ono. „Kde sú tie víkendy, ktoré budeme mať len sami pre seba?“ Vedela som, čo musím urobiť. Len sa mi do toho veľmi nechcelo. No každý si musí vedieť sám nastaviť svoje medze.

„Mami, tak zajtra ráno ti donesiem Jakuba,“ oznámil mi syn v jeden piatkový večer. Už sa ani zo zdvorilosti nepýtal, či náhodou nemám nejaký iný program. „Janko môj, ideme s otcom na hríby, Jakuba si nezoberieme,“ mrkla som na manžela, ktorý o žiadnych hríboch samozrejme ani len netušil. „To nevadí,“ presviedčal ma syn. „Jakuba si zoberiete so sebou, veď vieš, že má rád les.“


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vyrástla som v luxuse a bez rodičovskej lásky. Stále mi chýba


Nezdalo sa mi to. Jakubko nemal ani dva roky a trepať ho do hlbokého lesa ma vôbec nelákalo. „Nie. Potrebujem byť s otcom sama. Zajtra s ním môžete stráviť krásny deň,“ odpovedala som s úsmevom. „Ale to sa nedá! S Alenkou sa chceme ísť kúpať do termálnej vody, a tam deti nepustia!“ Syn začal na mňa zvyšovať hlas. „Tak si urobíte iný program,“ nedala som sa a zložila som telefón.

Deti najprv hundrali. Postupom času si však zvykli, že deti si beriem k nám, keď mám na ne chuť. A že moja láska k ním nie je o nič menšia len preto, že netrávia u mňa každý voľný víkend. Svoje babičkovské maniere som povýšila na novú úroveň. Vnúčatá, ktorých mám už 9 a desiate je na ceste, si žiadali čoraz luxusnejšie darčeky. Nielen na narodeniny, meniny a pod stromček. Vždy si našli dôvod. Videla som, ako si musíme siahať čoraz hlbšie do vrecka. Preto sme zvolali rodinnú poradu, na ktorú sme pozvali všetky deti.

Oznámili sme im, že budeme kupovať len drobnosti a len deťom, ktoré ešte nechodia do školy. Rodičia to prijali celkom dobre. Pochopili, že naše dôchodky nie sú vysoké. Malé deti sa tešia aj z maličkostí. A tie staršie? Tie nedajú dopustiť na moju povestnú orechovú roládu! Tá je pre nich tým najväčším darčekom.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame