Pravdivý príbeh: Ponížil ma pred celou rodinou, vykašľal sa na mňa pri oltári

Žena

gettyimages

Moju starú mamu trápila len jedna vec: Či sa vôbec niekedy vydám a či sa dožije pravnúčat. Istým spôsobom som ju aj chápala. Pre starých rodičov je to určite nesmierna radosť.

Mala som 35 rokov a bývala som v Bratislave v malom jednoizbáku. V živote som domov nepriniesla frajera. Jednoducho som sa nikdy poriadne nezamilovala a argument, že „mám na to vek,“ nebol pre mňa dostatočný dôvod na vydaj. Všetko sa však zmenilo v priebehu pár mesiacov.

Do práce prišiel nový kolega a poriadne to medzi nami zaiskrilo. Nevadilo mi, že bol odo mňa mladší o 10 rokov, veď láska nerieši žiadne čísla. Mala som pocit, že obaja náš vzťah vnímame rovnako intenzívne, ale teraz už viem, že hormóny mi bránili v triezvom uvažovaní. Ani nie 5 mesiacov od zoznámenia sme si naplánovali svadbu. Mala sa konať v našej dedine, nech všetci vidia, že som nezostala sama. A po honosnej hostine, na ktorú sme pozvali takmer 200 ľudí, mali nasledovať medové týždne. To som však netušila, že môj vysnívaný deň sa stane živou nočnou morou.

V svadobný deň sa Michal, môj nastávajúci, správal nejako zvláštne. Od rána bol zamyslený, keď som ho chcela objať, len sa mi vymanil z náruče a vyhovoril sa, že má veľa roboty. Nechala som ho tak. Chápala som, že príprava tak obrovskej svadby, do ktorej som investovala všetky svoje úspory, je náročná vec. S rodinou sme sa vybrali do kostola. Michal mi pošepol, že ma počká pred oltárom, pretože si potrpí na staré tradície, v kostole ma však nečakal. Vo dverách postávali jeho zmätení rodičia, ktorí ani len netušili, kde sa podel ich syn. Vtedy som sa to ešte snažila brať s humorom. Možno sa potrebuje vydýchať, možno má žalúdočné problémy…

Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Matka na zaplakanie – zničila vlastnej dcére svadbu

Vošla som do kostola a posadila sa na miesto nevesty. O chvíľu prišiel kňaz. Potichu som mu vysvetlila, že ženíchovi len prišlo zle. Po 10 minútach mi však začali tiecť po lícach slzy. Vedela som, že je zle. Hostia sa mu pokúšali dovolať, avšak Michal mal vypnutý telefón. Vydržala som to celú hodinu, potom som hodila kyticu o zem a vybehla z kostola. Tie trápne pohľady a slová ľútosti boli len ďalšou nepríjemnosťou, cez ktorú som musela prejsť.

Po mojom nastávajúcom sa absolútne zľahla zem. Do práce sa viac nevrátil a ja som ani nemala chuť ho ísť hľadať. Aby som nemusela čeliť súcitným pohľadom, rozhodla som sa, že na svadobnú cestu do Turecka predsa len pôjdem. Nechcela som ísť so žiadnou kamarátkou, potrebovala som byť sama. A tá dovolenka naozaj stála za to.

Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky

Robila som to, čo som chcela. Plakala som, kúpala som sa, rozprávala sa s ľuďmi, zabávala sa. Postupne som čoraz viac času trávila s Jurajom, rozvedeným štyridsiatnikom z východného Slovenska, ktorý bol prvýkrát pri mori. Tiež si liečil svoje rany. To posledné, na čo som mala chuť, bolo začínať si nejaký vzťah. Našťastie sa ani o nič nepokúšal, pretože to cítil rovnako. Skamarátili sme sa a naše priateľstvo trvalo aj po príchode na rodnú hruď.

Často sme spolu telefonovali, občas sme sa stretli, no stále sme neprekračovali hranice priateľstva. Až po dvoch rokoch sme si obaja uvedomili, že máme k sebe naozaj blízko a vzali sme sa. Bez veľkej oslavy, len s dvoma svedkami. Deti síce nemáme, no máme jeden druhého. A ja som vďačná za to, že ma Michal nechal stáť pred oltárom. Inak by som nikdy nespoznala muža, ktorý skutočne stál za to čakanie. O Michalovi neviem nič, no je to to posledné, čo by ma trápilo. Veď v pravej chvíli ukázal svoj skutočný charakter.

Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Michaela Galambošová, gettyimages
Odporúčame