Ako dieťa som bola veľmi chorľavá. Len čo som sa vyliečila z angíny, dostala som zápal pľúc. A tak to šlo neustále dokola. Rodičia sa nemohli o mňa starať, pretože obaja pracovali, a tak som veľa času trávila u starej mamy na dedine.
Dodnes si pamätám jej dobre mienené rady: „Poriadne sa obleč, prechladneš! To ideš bez čiapky? Vieš, že choroba ide od hlavy!“ Výsledkom babičkinho snaženia bolo, že som neustále chodila naobliekaná ako cibuľa. O funkčnom oblečení sme v tej dobe mohli len snívať.
Stále som sa potila, spala s babičkou v prekúrenej miestnosti a vyhýbala sa pobytu na čerstvom vzduchu. Nakoniec som sa akýmsi zázrakom predsa len vyliečila z detských chorôb. Začala som žiť svoj vlastný život, spoznala partnera a našla si administratívnu prácu v jednej poisťovni.
Spočiatku bolo všetko v poriadku. No po dvoch rokoch sedenia v klimatizovanej kancelárii som cítila, že sa niečo deje. Bolela ma hlava, štípali ma oči, mala som stále zapálené dutiny, jednoducho, od fit tridsiatničky som mala poriadne ďaleko.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Ubližoval som druhým a chvastal sa, príučku mi dal až dedinský blázon
V práci som si nemohla brať práceneschopnosť donekonečna. Hrozilo, že ma kvôli častým chorobám vyhodia z práce. Aby sa to nestalo, choroby som doslova prechodila. Spomenula som si na babkine rady, snažila som sa udržiavať čo najviac v teple, potila som sa a kupovala v lekárni všetky „zázračné“ lieky proti chrípke a nachladnutiu, ktoré som videla v reklame.
Moje telo mi však jedného dňa dalo stopku. Z kancelárie ma odviezla sanitka rovno do nemocnice. Ukázalo sa, že som prekonala obojstranný zápal pľúc. Nasledovala dlhodobá liečba. Kvôli komplikáciám som brala jedny antibiotiká za druhými, na čo doplatila moja už tak slabá imunita.
Po pár mesiacoch som sama dala v práci výpoveď. Pamätám si, keď som sedela v posteli a sťažovala sa na to, že sa cítim každý deň čoraz horšie. Kvôli antibiotikám som mala problémy aj trávením, trápili ma vaginálne mykózy, zhoršila sa mi kvalita pokožky, vlasy mi vypadávali v chumáčoch. Vtedy som sa rozhodla, že musím začať niečo robiť inak. Hocičo. Nemôžem sa predsa v mladom tele cítiť ako starena!
Pustila som sa teda do samoštúdia. Niekde som sa dočítala, že otužovanie dokáže zlepšiť imunitu. A keďže zhoršená obranyschopnosť organizmu bola pre mňa kľúčovým problémom, začala som sa venovať práve nej.
Keď som si čítala o otužovaní, zasmiala som sa. Moja babička by sa v hrobe obracala, keby videla, čo sa chystám urobiť. Naučiť sa vymeniť horúcu vaňu za vlažnú sprchu bolo spočiatku náročné. Manžel videl, ako veľmi sa musím snažiť, aby som dokázala prekonať samú seba.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Som asi slabá, celý život zostávam v nešťastnom manželstve
Okrem otužovania som dbala na to, aby som brala dostatok vitamínov a radikálne som zmenila aj spôsob stravovania. Od klasickej slovenskej vyprážanej kuchyne sme s manželom presedlali na rôzne šaláty. Už po prvom mesiaci som si všimla, že mám oveľa viac energie.
Keď vonku pršalo, dala som si nepremokavé oblečenie vzala som dáždnik a išla som sa prejsť. Ten pocit dívať sa na dážď aj inak ako skrz kancelárske okno, naozaj stál za to. Po polroku som si všimla, že som neprechladla ani cez zimné obdobie. Tešila som sa, pretože viem, že zdravie nie je samozrejmosť.
Čiapku nosím len vtedy, keď to naozaj treba. Huňaté modely som vymenila za tenké čiapky, ktoré ma dostatočne ochránia pred najväčšou zimou. A viem, že babky netreba vždy počúvať. Tá moja mi chcela dobre. Napriek tomu mi jej prehnaná starostlivosť zničila imunitu.
Postupom času sa začal otužovať aj manžel. Teplotu v spálni máme nastavenú na 17 stupňov. Nám to vyhovuje. Len keď k nám občas prídu prespať priatelia, trasú sa od zimy. Som rada, že som sa dokázala prekonať. Chorá som nebola niekoľko rokov a dokážem sa tešiť z každodenných maličkostí.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na