Vyrastal som s rodičmi a dvoma sestrami v malom domčeku na úpätí. Tak ako to romanticky znie, také bolo aj moje detstvo a dospievanie. Voľný čas som trávil s kamarátmi vonku, hrali sa v potoku, behali sme po lúkach. V lete sme zbierali lesné jahody, v zime sa chodili bežkovať.
Keď som dospel, odsťahoval som sa za prácou do neďalekého mesta. Za rodičmi som pravidelne chodil, navštevoval ich. Časom som priniesol ukázať svoju neskôr už manželku, onedlho aj svoje deti. Chcel som, aby aj oni mali také pekné spomienky na detstvo ako ja. Keď boli väčšie, u starkých trávili väčšinu prázdnin. A nebolo to z donútenia, že sme nemali deti kam dať. Naše baby sa na dedinu pýtali. Bolo to vždy lúčenie so slzami, keď museli odísť od starkých späť domov.
Neskôr sme chodili už len za mojou mamou. Bolo vidieť, že o domček sa už nevládze starať tak ako keď bol doma aj môj otec a boli mladší. Navyše, stále bolo treba niečo opravovať. Nikdy som neváhal. Ak bolo niečo treba, prispel som na to. Opravil strechu, vymenil okná, kúpil nové čerpadlo. Pre mňa to nebola otázka peňazí, ale spôsob, ako môžem splatiť, čo rodičia do mňa vložili.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestra robí naschvál svojmu ex, dala sa dokopy s chudákom
Po tom, ako sme prišli aj o mamu, museli sme začať riešiť, čo s domom. Staršia sestra bola mestský typ, veľa pracovala a chcela mať celé dedičské konanie čo najskôr za sebou. Mladšia zasa bývala so svojou rodinou na statku, tiež mala roboty vyše hlavy. Spoľahli sa obe na mňa. Ja som uvažoval a prirodzeným riešením pre mňa bolo sestry vyplatiť. Celý domček by bol potom môj. Už som si predstavoval, ako sa tam na dôchodku presťahujem aj s manželkou. Naše deti nás budú chodiť navštevovať a budú spomínať na všetky úžasné veci, ktoré tam zažili.
Keď som nápad predostrel sestrám, prišla ľadová sprcha. Staršia sestra bola vždy na peniaze a nakazila aj tú mladšiu. Vraj moja ponuka je prinízka. Zaplatil som aj znalca, nech stavbu ohodnotí nezávislá strana. Aj tak sa to sestrám zdalo primálo. Obec sa začínala rozrastať, pozemky aj domy skupovali ľudia, ktorí z toho chceli spraviť luxusné bývanie. Sestra zašípila príležitosť a myslela si, že od potenciálneho záujemcu by vytrieskala ešte viacej peňazí.
Ostali sme na bode nula. Ja som chcel odkúpiť, sestry nechceli predať. Viac peňazí už som nechcel a ani nemohol ponúknuť. Vôbec nebrali do úvahy investície a opravy, ktoré som platil predtým všetky sám. Od nich som si nikdy nepýtal ani cent. Sestry to brali tak, že to všetko bola moja iniciatíva, tak som si to aj zaplatil.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Adoptovala ma otcova sestra – a ja som nič netušila
Hoci domček mal pre mňa veľkú sentimentálnu hodnotu, v jeden moment sa vo mne prebralo moje znamenie barana. Zaťal som sa. So sestrami sa pohádal a povedal im, nech si robia, čo chcú, majú moje povolenie. Akoby len na to čakali. Nečakali však, že iné ponuky na kúpu sa nepohrnú. Už som sa do toho nestaral. Nakoniec išli s cenou dolu a za predaj dostali ešte menej, ako som núkal ja.
Svoj podiel som najprv z hrdosti nechcel ani prijať. Manželka ma prehovorila, nech myslím na zadné vrátka, aj keď som na to nevidel dôvod. Sestry mi zničili môj sen. Bolo ťažké tváriť sa, že je medzi nami všetko v poriadku. Vzťahy medzi nami ochladli. Z nostalgie som chodieval pravidelne na výlety tam, kde som vyrastal. Keď som jedného dňa uvidel búracie stroje, ako náš rodinný dom zrovnávajú so zemou, bolo mi do plaču.
Na mieste vyrástla moderná opacha s hnusným chladným betónovým plotom. Také, aké nájdete už skoro všade. Viete, čo som napokon spravil? Kúpil som pozemok a staviam pre nás malú víkendovú drevenicu. Rodičovský dom mi to už nevráti, ale budujem niečo, kam raz budú dúfam s radosťou chodiť moje vnúčence. Budú zažívať také krásne prázdniny, aké mali aj moje deti, keď ešte žili starkí.
Objavte ešte viac zaujímavých článkov, receptov a videí!
Zdieľať na