Napriek tomu, že už mám sama dospelé deti, moja takmer 80-ročná matka pre mňa predstavuje nesmiernu autoritu. Je to asi najväčší kameň úrazu, ktorý mi bráni uskutočniť svoje sny. Už neraz som si uvedomila, že som dospelá žena, ktorá má vo vlasoch už dostatok šedín na to, aby sa prestala báť mamy… Ale strach je zlý radca. Aj tak ho stále počúvam.
Vyrastala som pod absolútnou diktatúrou svojej matky, ktorá sa stavala na piedestál Boha. So sestrou sme sa jej museli vo všetkom podriadiť. Jej slovo bol zákon, a nás v detskom veku ani nenapadlo konať inak.
Po otcovi nám zostalo len pár fotografií – ako 30-ročného ho zavalilo v lome a tak matka musela vziať celú starostlivosť o domácnosť a financie na svoje plecia. Staršia sestra Mária sa v puberte čoraz viac začala brániť tvrdej výchove mamy. Nepáčila sa jej autoritatívna výchova, bez objatia či slovka uznania.
Ich konflikt vyvrcholil v jeden letný deň, v ktorom si moja čerstvo 18-ročná sestra povedala dosť a odišla do Čiech. Sem-tam mi napísala, avšak ukázalo sa, že tvrdohlavosť zdedila po mame. Tej pri odchode povedala, že viac neprekročí prah rodného domu a svoje predsavzatie dodržala.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra má nízke sebavedomie, rieši ho plastikami
Ostala som teda s matkou sama. Nebolo to ľahké. „Dúfam, že nebudeš taká nevďačná ako Marika,“ neustále ma napomínala. Chápala som ju. Nechcela prísť aj o druhé dieťa, keďže už prišla o muža a dcéru.
Preto som robila všetko, čo som jej na očiach videla. Každý deň som s ňou chodila do kostola, aj frajera som si vybrala takého, ktorého mi ona schválila. Všimla som si však, že čím viac sa jej snažím vyhovieť, tým je u nás hustejšia atmosféra. Nič nebolo dobré. Jedlo, ktoré som uvarila, podľa nej nemalo chuť, bola som neschopná a naničhodná.
Myslela som si, že jej postoj sa zmení, keď sa vydám a budem žiť vlastným životom. Nezmenila sa. Práveže pritvrdila. Neustále chodila na nečakané návštevy do nášho malého bytu, pričom ma kritizovala za všetko. Deti mi zakázala brať na ruky, hnusili sa jej všetky prejavy lásky či uznania.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Postupom času začala moja matka vadiť aj môjmu mužovi. Videl, že každé rozhodnutie najprv konzultujem s ňou. Robila som to, pretože som nechcela, aby mala pocit, že ju absolútne vyčleňujem z nášho života. Vedela o všetkom a ak som urobila niečo proti jej vôli, týždne sa so mnou nerozprávala.
Nemohla som spávať kvôli výčitkám svedomia. Bolo mi ľúto matky, samej ako prst. Preto som vždy za ňou prišla, s koláčom v rukách, ktorého sa ani nedotkla. I keď sa správala ako rozmaznané trucovité dieťa, mne jej bolo istým spôsobom ľúto. Život bez lásky je veľmi ťažký a človek sa naozaj musí cítiť nanič, keď robí všetko preto, aby znepríjemňoval život ostatným.
Neustále som však cítila, ako mi mama výrazne zasahuje do života. Chcela som podnikať, no mama mi to nedovolila. Chcela som sa rozviesť, pretože s mužom sme si nemali čo viac povedať, no matke sa nepáčilo, čo by na to povedali ľudia. Veď len keď som si zmenila farbu vlasov, penila ako nepríčetná. Tak som sa opäť vrátila k prirodzeným šedinám.
Mamu mám rada. Ktovie, koľko času jej ostáva tu na zemi. Občas mám však na ňu ťažké srdce. Nikdy v živote som totiž to nedokázala vyjsť z jej tieňa. Ktovie, či sa niečo zmení po jej odchode. To ukáže len čas…
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na