Pravdivý príbeh: Syn prijal priateľkine dieťa za svoje, dnes na oboch kašle

Dieťa

profimedia.sk

Manžel mi vždy tvrdil, že budeme mať syna. Moja predstava sa skôr blížila k ružovým šatočkám, ale mal pravdu. Krátko po svadbe sa nám narodil Jakub. Manžel sa v ňom úplne videl.

Chcel mať zo syna športovca. Jakuba však nebavilo naháňať vodu v bazéne. Miloval rýchlosť, vietor vo vlasoch. Po strednej škole si kúpil svoj prvú motorku, na ktorú si sám zarobil. Dnes by sme povedali, že starý črep. V partii bol ale prvý, kto si niečo také kúpil. V kombinácii s vyšportovanou postavou po mužovi a šibalskými očami po mnem som bez prehnanej skromnosti mohla tvrdiť, že z neho vyrástol riadny štramák.

A veru sa aj okolo neho točila neustále nejaká sukňa. Jakub si pozornosť dievčat veľmi rád užíval. To bolo stále nejaké kino s Jankou, chalupa s Andreou, rande s Martinou. Na môj vkus možno striedal frajerky až príliš často. S manželom sme mu však nebránili. Bol dospelý, nech si chlapec užije, kým je mladý, vraveli sme si.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mám deti so slabochom – nedokáže sa rozviesť a byť so mnou


O to viac som ostala prekvapená, keď mi syn oznámil, že sa od nás sťahuje do podnájmu. Vek už na to mal. Lenka bola ale od neho staršia, navyše s polročným dieťaťom z predošlého vzťahu, ktorého sa otec vzdal. Jakub nebol zvyknutý na takú zodpovednosť. Mladým som dávala šancu tak maximálne dva mesiace.

Jakub si ale s Lenkou vynikajúco rozumel, aj keď to nebola žiadna miss blond veľké prsia, na aké som bola pri Jakubovi zvyknutá. Keď som sa s ňou spoznala osobne, pochopila som, čo na nej syn vidí. Lenka bola neuveriteľne milá a múdra žena. Syn si obľúbil aj jej malého Jurka. Postupne sme ho prijali ako za svojho aj ja s mužom.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Opustila som muža aj dcéru a išla za milencami, dnes to ľutujem


Ubehli dva roky. Začala som do syna dobiedzať, či nechcú vzťah s Lenkou zoficiálniť. Jakub bol k tejto téme veľmi strohý. Keď bude čas, dozviem sa. Ani po ďalšom roku sa nič nezmenilo. Jurko už začal chodiť do škôlky. Nebolo by na tom nič divné, keby som sa nedozvedela, že mu Lenka ešte nepovedala, že Jakub nie je jeho pravý otec. Ja by som to na ich mieste riešila čo najskôr, ako dieťa začne chápať súvislosti. Navyše, bývali na sídlisku, kde môj syn vyrastal. Každý vedel, že Jurko nie je jeho. Rozčúlilo ma to. Na čo chceli čakať? Kým to Jurkovi prezradí nejaká dobroprajná teta, alebo sa pred ním nebodaj preriekne učiteľka?

Jakub však nechcel ani svadbu, ani prezradiť Jurkovi, že nie je jeho otec. Keby nešlo o môjho syna, poviem typický chlap – nikdy sa mu nič nechce riešiť, radšej čaká, kým sa všetko vyrieši samo. Pri tom vždy tvrdil, že by za rodinu aj život položil. Videla som, ako sa krásne hrávajú, ako sa syn Jurkovi venuje. Nechápala som, prečo sa tak bráni.

Pochopila som, keď si syn kúpil motorku, ktorú pred rokmi predal. To už bol Jurko prváčik. Jakub čoraz viacej času trávil mimo domu, s kamarátmi na cestách. Usadnutého, aj keď spokojného rodinného života, sa už jednoducho nabažil.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mysleli sme, že dcéra má ideálny vzťah – a namiesto toho toto!


Chcela som synov vzťah zachrániť. Veď nešlo len o jeho blaho, ale aj Jurkovo. Syn sa mi však priznal, že rozmýšľa, ako by zo vzťahu vycúval. Nešlo o náhly popud. O rozchode s Lenkou rozmýšľal už vyše roka. Jediné, čo mu bránilo odísť, bol Jurko. Bol rád, že si ho pred rokmi neosvojil, ani že sa s Lenkou nevzali. Všetko by bolo oveľa komplikovanejšie. Môj syn si postupne uvedomoval, že aj keď Jurka zbožňoval, nie je jeho. Zatúžil po vlastnom dieťati. Aj keď už nie s Lenkou, ku ktorej medzičasom už necítil to, čo predtým a zostával s ňou len zo zvyku.

Prišlo mi to od Jakuba veľmi sebecké. Viem, že nie je správne ostávať vo vzťahu kvôli deťom. Odísť však z neho len takm lebo som sa nasýtil a zistil, že cudzie dieťa nechcem, je však ešte horšie. Jakub nateraz s Lenkou ostáva. Neuvedomuje si, že čím dlhšie budú spolu, tým viac bude na neho Jurko naviazaný a možný rozchod bude znášať ešte ťažšie. A bude mu jedno, či je Jakub jeho pravý otec alebo nie.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia, GL
Odporúčame