Pravdivý príbeh: Teší sa z cudzieho nešťastia, nerozumiem tomu

Povýšenecké správanie

thinkstockphotos.com

Sú ľudia, ktorých si zapamätáte navždy, a potom tí, ktorých tvár zabudnete hneď ako vám zídu z očí. Fero bol niekde medzi tým. Niektorí ani po pol roku nevedeli ako sa volá, niektorým sa v živote objavoval so železnou pravidelnosťou. Náš spolužiak, ktorý k nám prestúpil z inej školy. Vedeli sme o ňom len to, že na starej škole mal problémy s ostatnými. Žiaľ, u nás mu nebolo lepšie. Deti vedia byť hnusné a Ferovi sme dávali vyžrať, že je nový, že je trocha utiahnutejší ako my, že nosí smiešne nemoderné oblečenie.

Niekoľkým z nás bolo Fera ľúto. Sedel som s ním v lavici, vždy som sa ho snažil zastávať. Ak som nechcel, aby ma vyčlenili z kolektívu, nemohol som to robiť príliš často. Ale Fero mi bol aj tak vďačný a považoval ma za svojho kamaráta. Bol som niekoľkokrát aj u nich doma. Mimo školského prostredia bol Fero úplne iný. Alebo skôr taký istý ako hociktorý iný tínedžer. Urozprávaný, zvedavý, s kopou záujmov.

Po škole sa naše cesty rozišli. Ja som odišiel na nejaký čas do zahraničia, kontakty som neudržiaval takmer so žiadnym so svojich bývalých spolužiakov. Po návrate som sa vrátil do svojho rodiska, prihlásil sa na výšku a popri štúdiu príležitostne pracoval. Potešil som sa, keď som v autobuse po ceste na prednášku stretol Fera. Ukázalo sa, že ešte stále býva s rodičmi a tiež chodí na vysokú. Nebol to ale ten Fero, ktorého som si pamätal. Bol zvláštne nadradený a voči mne nepríjemný. Povedal som mu, že som začal študovať ekonómiu. Takmer ma vysmial, že taká električková škola, na ktorú vezmú každého hlupáka. Ja som bol so školou spokojný, pretože som popri nej mohol aj pracovať. Dotklo sa ma to, tak som sa na oplátku spýtal, čo robí Fero. Išiel na stavbárčinu a už to ťahá niekoľko rokov. Niektoré semestre musel opakovať, dal si aj odklad. To len aby som vedel, na akej ťažkej škole študuje on. Ale že bude mať úžasné uplatnenie, tak pokračuje.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z vlastného syna som urobil trosku. Odpustí mi niekedy?


Toto stretnutie vo mne nezanechalo príjemný pocit a rozhodne som vedel, že Fero nebude človek, s ktorým sa budem chcieť častejšie vídavať. Keďže sme ale bývali na tom istom sídlisku, stretnutiam sa nedalo úplne vyhnúť. Sporadicky som Fera vídaval v autobuse alebo v obchode, ale vždy som mal z toho pokazený deň. Fero sa nado mnou stále snažil povyšovať. Moja robota v banke za priehradkou? To som bol vo Ferových očiach úplný lúzer, šedá administratívna myš. Aj napriek tomu, že Fero v tom čase nepracoval nikde. Stavbárčina mu nevyšla, tak sa hľadal. Toto hľadanie mu zatiaľ platili rodičia.

Raz sme sa stretli na pošte. Bol som kúpiť nejaké žreby pre mamu, ktorá sa tomu vždy potešila, keď som jej priniesol. Fero ma videl a počkal ma pred budovou. Už keď som ho zbadal, ani sa mi nechcelo vyjsť von, s čím ma bude zasa ohurovať. Mýlil som sa. Tentoraz chcel Fero pomôcť mne. Ponúkol mi nejaké knihy o motivácii a ako naštartovať život tým správnym smerom. Všimol si, čo som na pošte kupoval a so žrebmi vraj zo mňa milionár nebude. On sa v tom čase začal venovať burze a investovaniu a tváril sa, že mu to naozaj ide. Nezazlieval som mu, že to asi myslí dobre, ale už ma to nebavilo. Stále dokola vždy keď sme sa stretli, počúvať jalové reči o jeho šťastnom a spokojnom živote a znevažovaní všetkého, čo robia ostatní. Každého ale poháňa dopredu niečo iné. U Fera to bola túžba ukázať ostatným, že je lepší ako oni. Hlavne tým, ktorí sa mu na škole smiali.


Mohlo by vás zaujímať: Syn legendárnych punkáčov spálil pamiatky za milióny libier: Pozrite sa o čo mu išlo


Za nejaký čas mal na to príležitosť. Bývalý spolužiak zorganizoval stretávku na terase podniku, kde sme za mladých čias strávili nejedno popoludnie. Prišlo nás celkom dosť. Zábava už bola rozbehnutá, keď sme spoza plota počuli prichádzať auto so silným motorom. Prišiel Fero na svojej mašine. Ostatní sme boli na pešo, chceli sme si trocha aj vypiť. Fero chcel ukázať svojho bavoráka v čiernej koži, super výbavou, no čistý luxus. Aj nahodený prišiel ako na obchodné stretnutie. Bolo na ňom vidieť, že si to vychutnáva. Určite musel cítiť zadosťučinenie, hlavne keď videl, ako dopadlo po škole zopár jeho najväčších nepriateľov. Niektorí ani neprišli. O tých sme sa ale zaujímali tiež, čo robia, kde sú.

Pamätám si, ako sme sa bavili o bývalých spolužiakoch. Jeden, ktorý Ferovi na škole ubližoval, prepadol alkoholu a dlhé roky s tým bojoval. Na Ferovi bolo normálne vidieť, že sa z toho teší. S úsmevom opakoval, ako ten teda dopadol. Evidentne Fero tie svoje motivátorské knihy nečítal. Určite by tam niekde bola kapitola o empatii, ktorá Ferovi chýbala. Je to skvelé, že Fero je úspešný a šikanovanie na škole ho nezlomilo. Len mi je ľúto, že ostal zatrpknutý. Kvôli komu to celé robí? Kvôli sebe? Ostatným? Určite mu to prajem a teším sa s ním. Len mám pocit, že on sa viac ako zo svojho úspechu dokáže tešiť z nešťastia druhých. A to je potom vlastne taký istý, akí boli aj tí, ktorých na škole tak neznášal.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, OR

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close