Pravdivý príbeh: Tešila sa z cudzieho nešťastia a takto dopadla

Žena

SITA

Nemám rada ľudí, ktorí sa do všetkého starajú. Väčšinou sú znudení vlastným životom a tak hľadajú uspokojenie v rýpaní sa v životoch ostatných. Niekedy nám však osud do cesty privedie práve toho, komu sa vyhýbame. Stalo sa to aj v mojom prípade.

 Na oddelenie do práce mi pridelili novú kolegyňu. Už od pohľadu mi nebola veľmi sympatická. Stále sa vypytovala. Nie len na prácu, ale aj na osobný život. Prvé týždne mi to naozaj liezlo poriadne na nervy. Jeden deň som nemala ísť s kým na obed. Zavolala som, skôr zo slušnosti, Naďu. Bola som prekvapená, celkom dobre sme sa pri jedle porozprávali. Do hlavného mesta sa presťahovala za bratom Janom, ktorý tu už býval päť rokov. Doma si nemohla nájsť žiadnu prácu. Ťažko sa stará aj o seba, nie to ešte o dieťa. Naďa mala sedemnásťročnú dcéru Janku. Jej muž ich však opustil, keď bola ešte malá. Naďa neváhala, keď jej známa vybavila miesto u nás. Od toho dňa sme chodili na obed skoro každý deň. Ešte stále vyzvedala a klebetila, to áno,  ale po čase mi to až tak neprekážalo. Aspoň som vedela, čo sa vo firme deje.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Brata som vychovala odmalička, on ma za to obral o dom


Vo firme sme mali uhorkovú sezónu a tak sme sa aspoň snažili vyzerať, že niečo robíme. Väčšinu dňa sme však srávili na internete prezeraním si rôznych zásielkových obchodov. Z myšlienok ma odrazu vytrhol Nadin začudovaný výkrik. „Čože? Nie, to nemôže byť pravda!“ „Nadi, čo sa deje?“ spýtala som sa s pokojom. Vedela som, že niekedy rada preháňa. „Marta, tomu neuveríš, klikni si na túto adresu.“ Keď som to spravila, svietila na mňa luxusne vyzerajúca stránka lemovaná  fotkami mladých ľudí. „Načo chodíš na takéto stránky? Chceš sa s niekým zoznámiť?“ žartovala som. Naďa už stála za mnou a ukazovala na jedného z mladíkov. „To je Radim. Janov syn.“ No a čo, pomyslela som si. Naďa však pokračovala. Bola to španielska stránka ponúkajúca eskortné služby. Človek sa zaregistroval a mohol si vybrať podľa rôznych sekcií. Radim bol v sekcii spolu s ďalšími peknými chlapcami. Ponúkali svoje služby pánom. To už mi neprišlo také zábavné. Naďu to rozhodilo ešte viac. „Čo mám teraz urobiť?“, pýtala sa samej seba. „Musím to povedať bratovi.“ Nebola som si istá, či je to to najlepšie riešenie – a najmä, niečo mi na tom celom nesedelo.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Opustil ma v cudzej krajine – aj s dieťaťom


Doma som nad celou vecou rozmýšľala. Bola to predsa stránka, kde sa musí človek aj registrovať. Čo tam robila Naďa? Na ďalší deň som sa jej na to spýtala. „Nadi, mám pocit, že si sa starala do vecí, do čoho ťa nič nie je.“ Napokon to z nej vypadlo. Keď Radim otcovi oznámil, že ide na dva mesiace do Barcelony, nezdalo sa jej to. Vždy bol fajnový, robota mu smrdela. A zrazu ide do Španielska umývať riad do hotela. Keď sa vrátil, bol uchvátený a chcel sa čo najskôr vrátiť späť. Nadi sa to nezdalo a rozhodla sa urobiť malé pátranie. Mala som pocit, že sa teší z toho, akú pikošku oznámi Jančimu. Akoby jej ani nedochádzalo, že ide o jej synovca, dieťa jej brata. Povedala som jej, aby Janovi nič nehovorila. Radim je predsa dospelý muž, môže si robiť, čo chce. A navyše, ňuchať po internete a hľadať, čo by koho zahanbilo mi pripadala trocha silná káva. Osopila sa na mňa. Povedala, že vidno, že nemám vlastné deti. Ak by som vraj nejaké mala, správala by som sa rovnako.

Naďa svojmu bratovi všetko prezradila. Bol z toho nešťastný a nahnevaný zároveň. Radima vyhodil z domu a kým sa vrátil do Španielska, odišiel k babke. Jeho otec  s ním odmietol komunikovať. Darmo sa Radim zaprisahával, že išlo o podvod. Dal sa nafotiť, ale len kvôli modelingu. Myslel, že ak by popri umývaní dostal aj nejaké fotenie, dosť by si prilepšil. Nikdy ho vraj nenapadlo, že agentúra fotky zneužije a predá. Jana to nezaujímalo. Pre neho to bola prostitúcia, hnus a hanba rodiny.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Vlastná žena ma pripravila o všetko!


Keď mi po víkende Naďa rozprávala, ako to s Radimom a jeho otcom dopadlo, mala zvláštny výraz. Naozaj som začínala veriť tomu, že sa v nešťastí druhého vyžíva. A je jej jedno, že ide o jej vlastnú rodinu. Po tejto príhode naše vzťahy ochladli a po dvoch rokoch som z firmy odišla. Pár noviniek sa ku mne však dostalo aj potom.  

Naďa sa nezmenila, klebetila stále rovnako. Ale dozvedela som sa, že odkedy jej dcéra odišla za hranice, je akási nepokojná. Po firme sa totiž pošuškávalo, že v cudzine robí niečo pofidérne. Keď sa ku mne táto klebeta doniesla, nedalo mi to. Pohrabala som sa v histórii prijatých mailov a našla som aj link, ktorý mi vtedy Naďa poslala. Na stránke, kde našla svojho synovca som uvidela jej dcéru. Bola síce inak upravená, ale spoznala som ju v podstate na prvý pohľad. Všetko mi bolo jasné. Tomášovi nikto fotky neukradol. Skôr si v Barcelone zarábal, ako vedel a zachutili mu ľahko získané peniaze. Neviem, či naviedol on svoju sesternicu alebo išla za ním sama. Ani sa to nedozviem. Na chvíľu som mala nutkanie poslať odkaz na stránku svojej bývalej kamarátke Nadi. Rozmyslela som si to. Aj tak to už vedela. A ak by som to spravila, bola by som presne taká, ako ľudia, ktorými opovrhujem.


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!                                                                      

Zdroj: SITA, SITA, K.L.
Odporúčame