Keby som niekomu len tak rozpovedala svoj životný príbeh, asi by ho považoval za bizardný. A pritom je to skutočnosť, ktorej občas sama nemôžem uveriť. Potom sa ale pozriem vedľa seba, na muža, ktorý spí po mojom boku a viem, že sa mi nesníva. Niekedy jednoducho človek nájde svoje šťastie, keď to vôbec nečaká.
So svojím manželom Jožkom som prežila 21 rokov. Spoznali sme sa ešte počas stredoškolských štúdií – chodil o triedu vyššie a v takmer čisto dievčenskej škole bol oňho celkom značný záujem. On si ale vybral mňa a keď som vo štvrtom ročníku otehotnela, po maturite sme sa zobrali. Asi netreba dodávať, že bol môj prvý a jediný. Bola som mladučká, on tiež, a hneď sme vhupli do dospeláckeho života, plného povinností.
Narodil sa nám syn David a nastal kolotoč, z ktorého sa mi neraz poriadne točila hlava. Jožko už pracoval a ja som bola prakticky celý deň sama s malým dieťaťom. Davidko bol neposedný, ustrážiť ho bolo ťažké. Bývala som vyčerpaná, na nežnosti som nemala chuť ani čas. Občas nám síce pomohli moji či Jožkovi rodičia, no keďže ešte pracovali, väčšinou sme si museli poradiť sami.
Prekonali sme to, no len čo sme začali mať na seba trošku viac času, otehotnela som znovu. A všetko sa zopakovalo. Barborka bola síce pokojnejšia, než David, ale ja som po pôrode bojovala s depresiou a Jožko bol tak vyťažený prácou a snahou postarať sa o nás, že sme mali čoraz menšiu chuť na spoločné rozhovory aj na sex. Keď sme zostali spolu sami, odrazu sme si akosi nemali čo povedať, alebo sa naša debata točila len okolo detí.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Postupne sa náš vzťah dostal do fázy, kedy sme nežili spolu, ale len vedľa seba. Ako dvaja dávni priatelia, ktorých spájajú len deti a spoločne prežité roky. Deti, samozrejme, vyrástli a vyleteli z hniezda, odišli študovať. My sme s Jožkom zostali sami, no akosi sme si nevedeli k sebe nájsť cestu. Na dvadsiate výročie sobáša môj manžel kúpil dovolenku pri mori. Cítili sme, že ju obidvaja potrebujeme, tešili sme sa na ňu.
Oddych nám padol naozaj dobre. No nebolo to len o ňom. V hoteli sme sa spoznali s podobným manželským párom a s prekvapením sme zistili, že žijeme len kúsok od seba. Roman a Beáta boli zábavná, veselá dvojica, a my sme si s nimi výborne rozumeli. Veľa sme sa rozprávali, smiali, chodili na výlety. Kontakty sme neprerušili ani po návrate domov.
Raz sme spolu v dobrej nálade sedeli pri poháriku vína a vtedy Bea z ničoho nič navrhla, že by sme si mohli skúsiť vymeniť partnerov. Najskôr sme s Jožkom zostali zaskočení, no obidvom nám to začalo vŕtať v hlave. Mne sa Roman páčil a Jožko priznal, že aj jeho priťahuje Beáta. Zobrali sme to ako príležitosť oživiť náš vzťah a dostať doňho trochu vzrušenia. S návrhom sme nakoniec súhlasili.
To, čo sa však udialo, nikto z nás nepredpokladal. Milovanie s Romanom bolo krásne, hoci ho spočiatku sprevádzali rozpaky. Viac ako telesný vzťah ma však k nemu priťahovalo jeho správanie, pozornosť, ktorú mi venoval. Stále sme sa mali o čom rozprávať a zistili sme, že sme si v mnohom podobní. Po spoločne strávenej noci som kontakty s ním neprerušila, stretávali sme sa ďalej.
Manželovi som sa priznala, nechcela som ho ťahať za nos. No veľmi rýchlo ma zbavil výčitiek. Aj on sa zamiloval do Beáty a v intímnom vzťahu s ňou pokračuje. Vyriešili sme to ako dvaja dospelí ľudia – najskôr rozchodom, a o pár mesiacov aj rozvodom. Ja som zostala s Romanom a zatiaľ neľutujem. Stále je medzi nami príťažlivosť aj súzvuk duší. V Jožkovom prípade sa však happyend nekonal, asi po roku jeho vzťah s Beou stroskotal a rozišli sa. Beáta je v súčasnosti sama, môj ex si našiel novú lásku. Viem, že to, čo sme urobili, znamenalo obrovský risk. Napriek tomu by som do toho išla znovu. Moje manželstvo to nezachránilo, no možno by sme ho nedokázali udržať, ani keby sme sa o to snažili zubami nechtami. Na druhej strane, do života mi vstúpila láska – aj keď zvláštnym spôsobom, som za ňu vďačná.
Zdieľať na