Pravdivý príbeh: Bola som kráľovnou triedy, teraz je zo mňa len tuctová žena

Na toho pravého stále čakám (Zdroj: GettyImages)

Môj život sa na prvý pohľad neodlišuje od života obyčajnej ženy, ktorá má už odrastené dieťa a pravidelne chodí do práce. Ako každý, ani ja som sa nevyhla trápeniu, avšak s odstupom rokov viem, že si za svoje zlé rozhodnutia môžem sama.

Povinnú školskú dochádzku som si odbavila na odbornom učilišti, kde som sa vyučila za krajčírku. Vtedy boli krajčírky veľmi žiadané. A ak ste si vedeli niečo ušiť sami, výrazne ste sa odlíšili od okolia. V obchode sa dalo zohnať len máločo. Preto som sa tešila z toho, že medzi rovesníčkami vyniknem. Aj majsterky ma chválili. Vraj som šikovná. Pomaly som si šila rôzne šaty a sukne, pričom mi lichotilo, keď sa za mnou začali obzerať chlapci.

Ako to už býva, zamilovala som sa do miestneho playboya. Za večne vygélovaným Ferom sa valil húf žien. Pil, fajčil a nadával, no najmä nemal problém zabezpečiť zakázané platne, ktoré sme počúvali dookola. Keď ma prvýkrát pozval na rande, takmer som omdlela od šťastia. Rodičia mi ho síce odhovárali, ale poznáte to: Odriekaného chleba najväčší kus býva. Čím viac na mňa mama kričala, tým viac vo mne rástla až závislá láska k Ferovi.

Učňovský list som dostala tesne pred pôrodom. Naša vášnivá láska sa čoskoro pretavila do podoby malého Ferka. Tešila som sa, ale zároveň som bola neistá. V duchu som snívala o kariére krajčírky, avšak materské a manželské povinnosti ma zavreli do izby k Ferovým rodičom.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Pre manžela už neexistujem, všetok čas trávi s kamarátmi


Nemali sme žiadne súkromie a Fero sa začal flákať. Večne sme boli bez peňazí a aj na mlieko pre malého nám musela požičať svokra. Hanbila som sa ako pes. K mame som sa nemohla prísť sťažovať. Sama ma odhovárala od nerozumného manželstva.

Ďalšie pokračovanie nášho vzťahu nebolo vôbec šťastné. Dalo sa to predpokladať. Fero pil ako dúha, a už vôbec sa mi nezdal krásny a príťažlivý, ako kedysi. Na dvere svokrinho domu začali klopať kadejakí kamaráti môjho muža a pýtali si od nej peniaze. Tak nás vyhodila. Našťastie sa mňa a môjho syna nakoniec ujala moja mama. Inak by sme skončili na ulici. Fero išiel robiť do Bratislavy, pričom každý mesiac, keď sa ukázal na dvore mojich rodičov, bola z neho ešte väčšia troska. O peniazoch sme mohli len snívať.

Aby sme ako-tak vyžili, začala som po nociach šiť. Začalo sa mi dariť. Kamarátky, ktoré si kupovali moje kúsky sa čoskoro stali chodiacou reklamou. Tesne po revolúcii som sa s Ferom rozviedla, pretože už aj tak bolo naše manželstvo len formálnou záležitosťou. S podporou rodičov a známych som začala podnikať. Otvorila som si malú krajčírsku dielňu, šila som na zákazky, pričom o zákazníkov som nemala núdzu.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Mali sme peniaze a časom sme si s mladým Ferom mohli dovoliť kúpiť malý dom v neďalekej dedine. Keď však večer zaspal, alebo sa vybral večer von s partiou, doľahla na mňa samota. Ktovie, s kým by som bola, keby som u muža nehľadala len príťažlivosť? Vedela som, že krása nie je zárukou šťastia. Človek sa musí naučiť hľadať aj iné hodnoty. No na to som prišla už neskoro.

Niežeby muži nemali o mňa záujem, točilo sa ich okolo mňa viac než dosť. Avšak väčšinu z nich tvorili ženáči a ja som nechcela nikomu rozbíjať rodinu. A na toho „pravého“ som už mala oveľa prísnejšie kritéria ako v mladosti.

Okrem toho, ako išiel čas, začala som mať problémy v podnikaní. Náš trh zaplavili čínske obchody a zrazu sa ľuďom zdalo moje oblečenie pridrahé. Po pár rokoch márneho boja som svoju dielňu zavrela. Zamestnala som sa vo fabrike, pričom sa snažím nevytŕčať z davu. Ja, kedysi krásna Alena, som sa zmenila na tuctovú ženu, ktorá však stále neprestala čakať na svoju životnú lásku…


Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!

Zdroj: gettyimages, gettyimages, AU
Odporúčame