Pravdivý príbeh: S dieťaťom som zostala sama, začala som si privyrábať sexom

pravdivý príbeh

Zostala som sama a začala som si privyrábať sexom (Zdroj: Gettyimages)

Hovorí sa, že každý má za sebou niečo, na čo nie je hrdý. Neviem však, či sa niekoho spomienka môže rovnať tej mojej. Pochádzam z Bratislavy, dnes tam však už nebývam. Celé sa to začalo asi mojím narodením. Nenarodila som sa skrátka pod šťastnou hviezdou a pečené holuby mi do úst rozhodne nepadali.

Rodičia ma dali do detského domova, keď som mala menej ako tri roky. Nepamätám si na nich, nezachovala sa mi na nich žiadna spomienka, fotografia, nič. V tom čase nebolo také trendy brať si dieťa z domova. A možno to bolo mnou, že som s nikým nevedela nadviazať vzťahy, ktovie. V detskom domove som vyrastala a pobudla do svojich 18. narodenín. Keď som bola vyslaná do dospelého sveta, nemala som žiadne skúsenosti. Nevedela som, ako hospodáriť, v kuchyni som sa nezvŕtala.

O to väčšie prekvapenie bolo, keď sa do mňa zahľadel Matúš. Sympatický blonďák, s ktorým sme sa spoznali počas brigády v sade. Počas 3 mesiacov sa naše vzťahy prehĺbili natoľko, že sme začali tvoriť pár. Dokonca ma neskôr predstavil aj rodičom. Tí ho mali v neskorom veku, boli dávno na dôchodku a aj veľký generačný rozdiel zrejme mohol za to, že so synom nemali práve najbližší vzťah. Nepochádzali z nóbl pomerov, a to mi bolo na nich sympatické. Matúš však hovorieval, že musí robiť nie len preto, aby sa on mal ako-tak k svetu, ale aby pomohol aj rodičom. Tí z dôchodku ledva vyžili.

Bývali sme v družstevnom byte a veľa sme k šťastiu nepotrebovali, užívali sme si horúce chvíľky, ktoré sú na začiatku každého vzťahu. Snívali sme o budúcnosti, dokonca sme si začali odkladať na spoločnú svadbu peniaze. Matúš si dokonca našiel dve práce, aby sme sa mali oveľa lepšie. Keď sme však išli jedného dňa z víkendovej zábavy, stala sa obrovská tragédia. Kráčajúc v noci popri ceste, kde nebol chodník, do nás napálilo auto. Mňa iba odhodilo a udrela som si ruku, Matúš bol však na mieste mŕtvy.

Nepamätám si, čo sa dialo nasledujúce hodiny, dni a asi ani týždne. Bola som ako v tranze a chcela som zomrieť. Aj jeho rodičia na jeho pohrebe kričali, že som mala zomrieť namiesto neho, že to je celé moja chyba. Nočná mora, z ktorej som sa chcela zobudiť sa však nekonala. Bola to realita. V tom čase mi nechutilo jesť, bývalo mi nevoľno, bola som náladová a celé som to pripisovala aktuálnemu obdobiu. Veď, Matúš bol mŕtvy iba mesiac. Úplne som zabudla, že mi mešká menštruácia. Keď som išla neskôr ku gynekologičke a ona potvrdila moje obavy, myslela som si, že sa mi zrúti celý svet. Bola som tehotná. 

Tehotná, otec môjho dieťaťa mŕtvy a ja som nikoho nemala. Nedokázala som sa poriadne postarať o seba, nie to ešte o dieťa. Mala som veľkú dilemu, čo ďalej. Na potrat však bolo neskoro. Nejako som sa s tým zmierila a zaumienila som si, že sa o to dieťa postarám stoj čo stoj. Veď to je jediná vec, ktorá mi po Matúšovi ostala. Zaťala som sa. Našla som si prácu v miestnych potravinách, odkladala som si maximum peňazí a dokonca som si tam našla kamarátku, moju kolegyňu Vieru.

Tá sa teda mala. Bola sama a predsa bývala v dvojizbovom byte. Sama! Práve vďaka tomu som však mohla žiť s menšími obavami, pretože mi ponúkla, že sa môžem nasťahovať k nej aj s dieťaťom, kým sa nepostavím na vlastné nohy. Bola mi obrovskou oporou. Porodila som, na materskej som bola polroka, a pri mojej dcére sme sa dokonca striedali. Nikdy mi nešlo do hlavy, ako si môže Viera, síce s výzorom modelky, ale platom predavačky, dovoliť bývať sama a rozhadzovať peniazmi. Neskôr, podgurážená vínom, mi to prezradila.

Privyrába si sexom a vraj by som to mala tiež skúsiť. Rýchlo zarobené peniaze. Hnusila sa mi čo i len tá predstava, avšak Viera mi dala do hlavy chrobáka. Veď, stačí iba raz-dvakrát za mesiac a ak to takto vydržím maximálne rok, budeme sa môcť odsťahovať a dcére budem môcť dopriať aspoň niečo, nie iba obnosené veci a najlacnejšie jedlo.

Po pár dňoch som to povedala Viere a tá mi dohodila svojho klienta. Keďže je Bratislava veľké mesto, nepoznala som ho. Nepátrala som po tom, kto to je. Chodil voňavý, v obleku a robili sme to vždy len v jeho aute za mestom. Po prvom raze som sa zo seba povracala. Cítila som sa špinavá, hlúpa a ako handra. Na druhej strane, v peňaženke mi pristala polovica mojej výplaty.

Časom sa mi klientela rozšírila. Ja som zarábala, Viera mi strážila dieťa. Inokedy zarábala ona, a my sme s malou mali celý byt pre seba. Boli sme dobrá dvojka. Nebolo mi to po chuti, no bola som rada, že si začínam odkladať peniaze. Peniaze boli jediná vec, ktorá ma držala v hrsti. Nie vždy išlo s mužmi iba o sex. Niektorí sa chceli rozprávať, iní mali zvláštne úchylky ako napríklad to, že som im nosila svoje nohavičky. Mám však aj zlé spomienky. Niekoľkokrát som dostala facky, nadávky, inokedy mi ani nezaplatili a o ženských problémoch ani nebudem hovoriť.

Toto obdobie trvalo neuveriteľných 10 rokov. Celý čas som pracovala v malých potravinách a zároveň si po nociach zarábala svojím telom. Dcéra však vďaka tomu chodila vyfintená do školy a súdružky učiteľky ju mali radi, lebo si mysleli, že pochádza z lukratívnych pomerov. Našetrila som nám na byt, chodili sme na výlety a mali sme sa dobre. Celé to však skončilo tým, že som sa spoznala s mojím terajším mužom.

Prijal moju dcéru za svoju a o mojom tajomstve dodnes netuší. Nikto okrem Viery nevie, čo som zač. Aj preto som s ňou prerušila kontakty a odsťahovali sme sa do iného mesta. Stačilo zaklipkať mihalnicami a dodať, že nám zmena prospeje. Moje tajomstvo mi však dodnes nedá spávať. 


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame