Existujú také druhy rastlín, ktoré raz vysadíte a úrodu zbierate celé roky. Väčšinu úrody zbierame od leta do jesene, ale niektoré rastliny môžeme využívať prakticky po celý rok. Možno niektoré z týchto druhov rastú aj vo vašich záhradách a robia vám radosť už dlhý čas. A možno niektoré z nich budú prekvapením aj pre vás.
Ktoré druhy stačí raz zasadiť a potom roky zbierať? Predstavíme vám niektoré z nich. Ich výhodou je, že väčšina vyžaduje len malú starostlivosť a takmer žiadne kyprenie pôdy. Sú hlbšie zakorenené, ako letničky, a preto aj v lete v období sucha nevyžadujú tak intenzívnu zálievku. Dokonca, mnohé sú odolnejšie voči škodcom a chorobám a tiež podporujú zdravú štruktúru pôdy. Do pôdy pridávajú organický materiál, keď zhadzujú listy, obohacujú ju a vytvárajú zdravé prostredie pre červy, huby aj baktérie.
Známe jedlé rastliny, z ktorých úrodu zbierate roky
A nielen úrodu, ale majú aj nezastupiteľné estetické funkcie. Niektoré sa používajú na lemovanie záhonov a tie vyššie zas dotvárajú krásne pozadie pre iné rastúce rastliny. Často sa vysádzajú na svahy, aby kontrolovali eróziu pôdy a nedovolili jej zosunúť sa.
Rebarbora (lat. Rheum rhabarbarum)
Neodporúča sa rebarboru zbierať už v prvom roku, treba jej nechať čas, aby zapustila korene. Životnosť jednej rastliny môže byť aj 20 rokov, ale z roka na rok sa zväčšuje a dopraje nám bohatú úrodu. Hodí sa do koláčov, do kompótov alebo aj pri príprave džemu. Konzumujú sa len stonky, nikdy nie listy, pretože sú jedovaté.
Štiav (lat. Rumex acetosa)
Je to jedna z prvých zelených rastlín, ktorej listy sa vynárajú z pôdy už skoro na jar. Štiav alebo iným názvom šťavel má jedinečnú chuť. Trochu štipľavú, kyslú a citrónovú, jednoducho takú, na ktorú si treba zvyknúť. Poskytuje množstvo cenných živín, ktoré potrebuje organizmus pri prechode zo zimy do jari. Listy zbierame až do júna, potom začína kvitnúť.
Pažítka (lat. Allium schoenoprasum)
V kuchyni má veľa využití, do šalátov, nátierok, dipov alebo do slaných koláčov. Konzumujeme ju surovú alebo tepelne upravenú, pričom jedlám dodáva jemnejšiu cibuľovú príchuť. Pažítka je veľmi odolná rastlina, ktorá raz za niekoľko rokov potrebuje rozdeliť trsy a presadiť.
Chren (lat. Armoracia rusticana)
Odolný koreň chrenu dodáva jedlám ostrú a pikantnú chuť. Posilňuje imunitu a je bohatým zdrojom draslíka. Ocení ľahkú, priepustnú a piesčitú pôdu, pričom je dobré vyčleniť mu určitý priestor, aby sa nerozšíril nekontrolovane.
Kel (lat. Brassica oleracea)
Technicky je to dvojročná rastlina, ale pokiaľ kel necháme na záhrade aj cez zimu a zakryjeme ho mulčom, skoro na jar vyrastú nové výhonky a listy. Úroda sa zbiera až do príchodu prvých mrazov a snehových vločiek.
Ligurček (lat. Levisticum officinale)
Bylinka, ktorá patrí k obľúbeným v našich kuchyniach. Korenistá a horkastá chuť a vôňa je silnejšia, ako zeler, ku ktorému sa dá pripodobniť. Listy môžeme konzumovať čerstvé, ale ich aj sušiť alebo mraziť do zásoby. Ligurček je močopudný, odhlieňuje, ale aj podporuje uvoľňovanie vody z organizmu.
Zdieľať na
Zdieľaní