ROZHOVOR Cez deň učí v škôlke, po večeroch píše pútavé príbehy: Line Elys vyšla knižná novinka

Písanie poznámok

Lina Elys je autorka, ktorá sa nebojí v príbehoch otvárať ťažké témy (Zdroj: GettyImages)

Samu seba opisuje ako obyčajného človeka so snami. Je mamou a a učiteľkou v materskej škole. Miluje tanec a čítanie. Je rodenou Trnavčankou a v rodnom meste žije doteraz. Reč je o spisovateľke Line Elys, ktorej iba pred pár dňami vyšla knižná novinka.

Prečo vystupujete pod pseudonymom a čo znamená?

Pod pseudonymom som sa rozhodla písať z dôvodu, že je viac reprezentatívny ako moje meno, i keď aj to je zahrnuté v samotnom pseudonyme. Lina sú štyri posledné písmená z môjho krstného mena a Elys je odvodené a upravené zo slova Feliz (Veselé).

Ako by ste samu seba ako autorku opísali z pohľadu bežného čitateľa?

Toto je naozaj ťažká otázka. Ja som v sebareflexii veľmi zlá. Asi by som sa charakterizovala ako autorka, ktorá sa nebojí v príbehoch otvárať ťažké témy.

Odkedy sa venujete písaniu kníh?

Moje písanie začalo ešte niekedy v puberte. Počítačová technika bola vtedy v rozkvete a nie každá domácnosť mala počítač, takže všetky moje myšlienky boli písane rukou do zošitov, ktoré zostali nepovšimnuté v zásuvke. Doteraz si pamätám prvý príbeh, ktorý som chcela vydať ako knihu. Stratil sa mi však a mám z neho už len útržky v hlave.

(Zdroj: súkromný archív L.E.)

V roku 2020 ste sa rozhodli vstúpiť na knižný trh a vydať svoju prvú knihu. Čo všetko sprevádzalo toto rozhodnutie? Ako dlho vznikala?

Vydať knihu som sa rozhodla po ohlasoch na jednom mamičkovskom portáli, kde som svoju prvotinu „Noc, ktorá mi zmenila život“ uverejnila. Vďaka ich podpore som sa rozhodla vydať ju ako samovydavateľ cez Publico. Za určitý balíček vám tam vydajú tlačenú, ale aj elektronickú knihu. Písala som ju približne 3 mesiace, ak nerátam obdobie pred vydaním a všetko, čo s ním bolo spojené.

Čo všetko je potrebné na vydanie knihy?

Hlavne obrovskú trpezlivosť a financie. Potom, samozrejme, ochotných ľudí, ktorí vám pomôžu s grafikou, úpravou textu… Tak isto je dôležitá dobrá propagácia a na samovydavateľovi je, aby venoval svoj čas aj tejto stránke, aby sa kniha dostala čo najviac do povedomia ľudí.

S akým ohlasom ste sa stretli?

Reakcie boli rôzne. Samozrejme, sú aj nadšení čitatelia, ale aj tí menej spokojní. Pri recenziách sa snažím brať aj tú kritiku, vďaka nej sa vlastne my, autori, zlepšujeme a snažíme sa vyhnúť chybám. Či ma niektoré šokovali? Áno, ale tiež som si z nich zobrala niečo k srdcu a ten zvyšok hodila za hlavu.

(Zdroj: súkromný archív L.E.)

Po dvoch rokoch vydávate novú knihu. Povedzte nám viac o príbehu a komu je určená.

Kniha je určená pre všetkých. Či pre ženy, mužov, mladé dievčatá. Tým, že príbeh rozpráva o zákernej chorobe (rakovine prsníka) môže zaujať široké publikum.

Príbehom som chcela aj týmto spôsobom urobiť osvetu, aby ženy nepodceňovali preventívne vyšetrenie či samovyšetrenie, lebo aj to im môže zachrániť život. Tiež poukazuje na vzťahy, ktoré sa dokážu chorobou zmeniť, buď zosilnejú alebo zoslabnú.

Aký charakter majú postavy?

Olívia je pre mňa veľmi silná žena. V detstve si prežila veľa smútku a aj napriek tomu sa z nej stala milujúca osoba ochotná pomôcť. Život sa s ňou však znovu pohral a ona sa musí postaviť voči odpornej chorobe, ktorá jej už vzala najmilovanejšieho človeka na svete.

Daniel je muž, ktorý je aj napriek zopár chybám z mladosti dobrým priateľom a milujúcim otcom. V jeho živote sú tri ženy a dve z nich miluje tak veľmi, že by kvôli nim bol ochotný obetovať aj svoj vlastný život.

Čisto teoreticky, ak by vás oslovili na sfilmovanie tejto knihy a mohli by ste si vybrať, kto by hral hlavné postavy, kto by to bol?

Skôr pri mužskom protagonistovi by som hľadala medzi zahraničnými hercami alebo spevákmi. Predlohou pre Daniela mi bol Nial Horan zo skupiny One Directon. Hlavnú hrdinku by mohla stvárniť naša slovenská herečka a speváčka Barbora Švidraňová.

Kde čerpáte inšpiráciu na písanie?

Samotný život ľudí okolo mňa ma dokáže ovplyvniť pri výbere témy, ktorú chcem začať písať, ale tiež ma vie veľmi inšpirovať aj hudba.

Nedeje sa vám občas to, že nosíte v hlave príbeh, možno aj vysnívané situácie a potom očakávate od svojho reálneho života, aby sa to tiež stalo?

Často je to naopak, situácie v mojich príbehoch vychádzajú z reálnych situácií, ale sú trošku pretvorené. A samozrejme, ktorá autorka by netúžila aspoň raz prežiť niektorý zo svojich príbehov. I keď pri tých mojich by som chcela prežiť len tie romantické chvíle s hlavným hrdinom (smiech).

Máte aj nejaký netradičný rituál pri písaní, ktorý vám pomáha? Alebo možno jedlo, ktoré musíte vždy pri písaní jesť, obľúbenú hudbu, čas a podobne.

Väčšinou píšem pri hudbe, pri nej dokážem vytvoriť aj celú pasáž a najlepšie sa mi píše, keď som v byte úplne sama. Avšak tým, že nás je doma viac, sa snažím písať až večer, keď sa hluk v domácnosti trošku utíši.

Aké knihy vás v poslednom čase najviac zaujali a odporučili by ste ich aj našim čitateľom?

Zo slovenskej tvorby isto odporúčam knihy od Michali Ries. Píše ľudsky, zo života. Zo zahraničných autoriek je u mňa na prvom mieste v rebríčku Collen Hoover, ona vie v čitateľovi vyvolať neskutočné emócie, ktoré vás zničia.



Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame