ROZHOVOR Peter sa venuje unikátnemu umeniu, ktoré sa len tak nevidí: Využíva pri ňom kombajny, traktory aj kosačky!

Peter Králik rozhovor

Peter sa na polia pozerá ako na maliarske plátno (Zdroj: súkromný archív P.K.)

Peter Králik, ktorý pochádza z východného konca Slovenska, konkrétne z Michaloviec, sa venuje mimoriadne zaujímavej činnosti, a to Agroartu. Svoj koníček zdokonaľuje ešte od čias vysokej školy a teda, neopustil ho ani po viac ako 20 rokoch. Čo to ten agroart je a čím je zaujímavý? Aj na to sme sa ho spýtali v našom rozhovore.

Peter, čo vy a umenie? Bolo vám vždy blízke? 

Navštevoval som popri ZŠ aj ZUŠ, potom košickú „šupku“ (Škola umeleckého priemyslu)  v odbore kameňosochárstvo a následne Fakultu umení TUKE, konkrétne Ateliér slobodnej kreativity 3D. Znie to možno komplikovane, avšak tak sa to volá dodnes, čo znamená nepriamo sochárstvo.

Ako dieťa som rád tvoril „hocičo z hocičoho“, ale aj kreslil a maľoval. Spomínam si na zaujímavé obdobie, mal som asi 12 rokov, keď sme s bratrancom odlievali tajne z olova do piesku hocičo čo sme našli, napríklad aj kliešte, ktoré mám dodnes doma. Tajne preto, lebo to bolo v čase domácich úloh (smiech).

Čo je to vlastne ten agroart, ktorý vás najviac preslávil?

Agroart je slovné poangličtené spojenie – ide o myšlienku a o formu, ktorá je pre mňa až osobná, ale hlavne vyjadrujem prostredníctvom tohto umenia oblasť poľnohospodársku, krajinnú. Spôsoby, ako sa to dá, sú cez sochy, maľby a grafiky, trochu to má súvis aj s Landartom. Žijem a pohybujem sa v agrárnom prostredí, v ktorom som aj vyrastal, taktiež východoslovenská nížina – úrodné polia, zaujímavá krajina s riekami, s vodou a tak ďalej. 

Znie to veľmi pekne. Ako ste sa k takémuto druhu umenia dostal?

Počas vysokoškolského štúdia som vymýšľal rôzne veci, ktoré ma akosi nenapĺňali, ale na tú chvíľu či obdobie to malo svoj význam. Môžem spomenúť aspoň takú jednu semestrálnu prácu, ktorá bola o zázname ako keby reinkarnácie, a časté konzultácie a rozhovory s profesorom Bartuszom dali základ tomu môjmu jazyku a pojmu agroart.

Začal som ťažiť z vlastného života, prestal som nevidieť pre niektorých neviditeľné veci a naháňať sa za tými nedosiahnuteľnými. Počas toho vysokoškolského obdobia som začal čerpať inšpirácie zo svojho okolia. z agrárneho prostredia, no a zhruba v 2003 roku som začal používať pojem agroart, teda poľnohospodárske umenie.

Folklórny zemplínsky symbol (Zdroj: súkromný archív P.K.)

Agroart sa dá tvoriť na rôzne spôsoby. Aký preferujete vy osobne?

Týmto svojim výtvarným prejavom reagujem na rôzne témy, najviac asi v maľbe a v priestorových projektoch. Dali by sa robiť aj obrovské veci ale priznávam, že tých možností nie je tak veľa a to najmä kvôli financiám. Aj preto moje nápady často zostanú iba na papieri. 

V roku 2011 som začal využívať časť poľa na rôzne skúšky, kde som sa pohrával s kresbou rastlín hlavne pri ich klíčení, vtedy vznikol aj projekt agrofolklór. Tu som používal folklórne motív pri sadení, následne jedna pekná realizácia a spolupráca vznikla v Humenskom múzeu. Tam som v skanzene spolu so žiakmi realizoval klasický folklórny symbol, ktorý úzko súvisel s tamojším prostredím. Deti sa realizovali pri sadení semienok facélie a tzv. šmerdzušky (aksamietnicie), ako my na východe nazývame tento kvietok. 

Mňa však najviac zaujal spôsob, ktorý sa tvorí priamo v prostredí. Viete nám opísať proces tvorby na poliach, ktorú je vidno najmä z vtáčej perspektívy?

Tak je toho viac, a hlavne v návrhoch na papieri. Spolupracujem s kamarátom, ktorý „gazduje“ a má zmysel pre takéto umenie. Takéto diela nazývam  aj odkazmi na poliach. Viac-menej sú to procesuálne kresby na poliach buď kombajnom, kosačkou, alebo kultivátorom, ktorým sa kreslí do pooranej pôdy v mojom výtvarnom podaní.

V roku 2019 som v spolupráci s kamarátom a jeho kombajnom vykosil veľký kresťanský symbol rybu. Bolo to v obilnom poli, na ploche 6 hektárov. Neskôr sa celé pole skosilo kvôli žatve. Čo ma však potešilo bolo, že tento môj symbol ryby tam aj napriek tomu zostal až do jesennej orby.  

Aké náradie najviac používate?

V menšom využívam svoje náradie, ktoré by som mohol prezentovať aj ako samostatné objekty ako napríklad veľké kružidlo s malým pluhom, či prispôsobený valec a potom klasické záhradné náradie. Vo väčšom je to traktor, kombajn, kosačka.

Preferujete v takomto prípade aj niečo konkrétne, napríklad kukuričné pole, pole s repkou olejnatou a podobne?

Kukuricu využívam na menšie veci a to pri dozretí kukurice ako agrovalčeky. Najviac sa mi osvedčila sója, ktorá pekne ukáže kresbu, tá sa neskôr síce rozmaže kvôli rastu, ale napokon pred zberom, keď dozrieva a opadajú listy, tak kresba opäť naberá ostré línie. Samozrejme, prichádza aj k zmene farby. Je toho veľa a priznávam, že je mimoriadne zaujímavé študovať správanie plodín z pohľadu výtvarnej techniky. 

Čo sa týka repky, tak mám rôzne návrhy aj pre ňu, ale stále len na papieri. Aj keď sa to nezdá, samotné pestovanie repky je veľmi zložité a nákladné, preto ho zobrazujem zatiaľ len na plátne.

Kresťanský symbol vytvorený obilným kombajnom v pšenici (Zdroj: súkromný archív P.K.)

Predpokladám, že sa nedá len tak prísť na nejaké pole a zrazu tam vytvoriť podobné diela. Aké všetky povolenia to obnáša?

Ako som spomínal, využívam možnosti cez kamaráta, ktorý pestuje plodiny a má polia. Niekedy sa to ale nedá a teraz to bude o čosi horšie, keďže všetko sa zdražuje. Tento rok budem žiadať o využitie zelených plôch v mojom okolí, ktoré patria vodohospodárom. Myslím, že tým im aj ušetrím prácu, lebo nebudú musieť len mulčovať, ale to, čo nakreslím kosačkou, viem využiť aj ako seno pre zvieratá.

Keď v roku 2018 pozberali poľnohospodári úrodu za našou záhradou, hneď som začal využívať to pole ako náčrtník, kde som si vykosoval rôzne obrazce. Bolo to dobré v tom, že zber sa robil koncom júla a orbu realizovali až v októbri. Samozrejme som žiadal o povolenie, aj keď využívajú v prenájme aj naše pozemky.

Čo vás najviac inšpiruje pri tvorení?

Obyčajné veci, inšpiruje má samotná príroda, hlavne flóra, procesy v nej, zásah do krajiny človekom, ale aj pomalá zmena klímy.

Mohol by sa každý venovať takémuto druhu umenia? Aké znalosti potrebuje mať začiatočník predtým, než sa do agroartu pustí?

Myslím že každý záhradník či roľník je istým spôsobom umelec, len oni to robia za iným účelom. Podľa mňa už samotné veľké plochy a remízky na poliach môžu byť samotné tajné odkazy, skrýva sa v nich aj písmo či symboly, len treba vedieť, ako to čítať. 

Takže treba si viac všímať svoje okolie a prostredie, a keď máme záhrady a sady, tak viac sa o ne starať. A hlavne nenútene, vtedy prídu rôzne inšpirácie.

Akým posledným úspechom sa môžete pochváliť?

Napríklad nedávno som mal tú možnosť spolupracovať s ľuďmi, ktorý ťažia zeolit, ktorý má celkom blízko k poľnohospodárstvu, čo ma hneď naštartovalo, aby som využíval ten kameň vo svojej tvorbe. V spolupráci so sklárkou sme vytvorili objekt, ktorý bol vystavený na expo v Dubaji na tému pôda a voda.

Kto z umelcov vás najviac inšpiruje v oblasti agroartu?

Pojem agroart som začal používať ja zhruba pred 20 rokmi. Inšpirovali ma umelci, ktorí mali blízko k poľnohospodárstvu. 


Hľadáte zaujímavé čítanie? Objavte 55 pravdivých príbehov v skvelej knihe!

Odporúčame