Demencia vo vyššom veku nie je len problémom ľudí. Mozgové funkcie sa môžu výrazne zhoršovať aj u starých psov. Táto kognitívna dysfunkcia sa označuje aj ako psia Alzheimerova choroba a údajne ňou trpí až 50 % všetkých psov nad jedenásť rokov. Kognitívne, čiže poznávacie funkcie sú v podstate procesy, ktorými vnímame svoje okolie, orientujeme sa v prostredí, vykonávame základné životné potreby a zvládame rôzne úlohy. Ako chorobe predísť, rozpoznať ju a zmierniť priebeh?
Raz ročne na preventívku
Psia demencia začína spočiatku nenápadne – zmenou správania či zmenou vzťahu psa k majiteľovi. Veterinára však zvyčajne vyhľadáme až vtedy, keď je ochorenie v rozvinutom štádiu. Odborníci preto odporúčajú nechať psíka vyšetriť pravidelne aspoň raz do roka aj v prípade, ak na ňom žiadne viditeľné ochorenie nepozorujeme. Umožní to včas podchytiť začínajúce príznaky Alzheimera. Veterinár najskôr dôkladným vyšetrením vylúči iné orgánové ochorenie psieho seniora, ako je napríklad ochorenie ľadvín, srdca, hormonálne poruchy či nádory. Ak sa žiadne závažné ochorenie nepotvrdí, bude možné uvažovať práve o psej demencii.
Ako sa prejavuje?
K najčastejším príznakom psej Alzheimerovej choroby patrí:
– Postupná zmätenosť a dezorientácia v známom prostredí: Pes často chodí stereotypne do kruhu, zasekne sa pod stolom či stoličkou, tlačí sa hlavou do rohu, alebo má problém zvládnuť schody.
– Zabúdanie: Psík stráca pamäť, zabúda naučené správanie, nedokáže zopakovať povely, nepočúva (často to môže súvisieť aj s hluchotou).
– Nezáujem: Pes stráca záujem o akúkoľvek činnosť, nechce sa hrať, nechce sa nechať hladiť, hoci to mal rád, nemá záujem o kontakt s majiteľom. Nereaguje na známe podnety, nespoznáva známe osoby či zvieratá. Často na podnet reaguje ľaknutím.
– Nepokoj: Pri ukladaní na spánok je pes nepokojný, často vchádza do pelieška a opäť z neho vychádza. Inokedy opakovane chodí ku dverám, akoby niečo počul či niekoho čakal a je na ňom vidieť nervozitu.
– Bezdôvodné štekanie: Hoci psík celý život takmer neštekal, odrazu bezdôvodne šteká. Naopak štekaví psi sú odrazu tichší.
– Obrátený biorytmus: Psovi sa odrazu obracia denný rytmus, v noci bdie a cez deň tvrdo spí. Môže tiež trpieť rôznymi poruchami spánku.
– Odmietanie „venčenia“: Psík môže odmietať chodiť von a začne vykonávať potrebu doma, často bezprostredne po návrate z vychádzky.
Mohlo by vás zaujať: Hrabe váš pes v záhrade? Vďaka týmto trikom vás bude konečne poslúchať
Čo s tým?
Žiaľ, kognitívna dysfunkcia sa u psa liečiť nedá. Dajú sa však zmierniť príznaky a spomaliť progresiu. V podstate je to podobné ako u ľudí, ani u nich nie je Alzheimer vyliečiteľný, možno však ovplyvniť jeho priebeh a rýchlosť, akou postupuje. Dôležité sú najmä tri základné faktory:
– Kvalitná strava a doplnky stravy: Psovi je vhodné podávať kvalitnú, ľahko stráviteľnú potravu bohatú na bielkoviny. Okrem toho exituje celý rad doplnkov, obsahujúcich omega 3-mastné kyseliny, vitamíny A, E, C, antioxidanty, selén, karnitín a beta-karotény.
– Prístup majiteľa: Majiteľ by sa mal psíkovi čo najviac venovať. Dôležité je tiež minimalizovať stresové podnety, vyhnúť sa neadekvátnym trestom, chodiť von čo najčastejšie (optimálne sú krátke prechádzky), dopriať svojmu štvornohému miláčikovi kontakt s inými psami a podporovať jeho pamäť opakovaním základných povelov.
– Veterinárna starostlivosť: V poslednej dobe sa s úspechom využívajú podobné lieky, ako u ľudí na liečbu Parkinsonovej choroby. Tie zvyšujú hladinu dopamínu a tým zlepšujú kognitívne funkcie psa. Efekt je možné očakávať najskôr po mesiaci podávania. Existujú aj lieky na prekrvenie mozgu a iných tkanív, rovnako aj na poruchy spánku či zvládnutie nadmerného štekanie. V prípade akýchkoľvek otázok a problémov je preto dôležité obrátiť sa na svojho veterinára.
Máte skúsenosti s Alzheimerom vášho štvornohého miláčika? Napíšte o nich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na