Slávna česká komédia „Pelíšky“ už tradične spestruje televízny program počas vianočných sviatkov. Zatiaľ, čo sa mladšie generácie dobre zabávajú na kontroverzných scénach, tým skoršie narodeným prinavracajú nostalgické spomienky na obdobie, kedy aj málo znamenalo tak veľa. Ako sme trávili Vianoce pred rokom 1989? Poďte si s nami zaspomínať na svoje detstvo, kedy v každej domácnosti zavládol pokoj, spolupatričnosť a nefalšovaná radosť z najkrajšieho obdobia v roku.
Banánom predchádzala dlhá rada
Veru, pred tridsiatimi rokmi neboli obchody plné exotického ovocia ako teraz. Banány, mandarínky alebo kubánske pomaranče sme si mohli vychutnať väčšinou iba raz v roku, a to práve na Vianoce. Najskôr nás ale čakalo niekoľkohodinové státie v dlhočiznej rade pred obchodom. A taký ananás a kokosový orech sme často obzerali iba za výkladom. Aj toto však malo svoje čaro a tá neskutočná chuť „vzácneho“ ovocia nám zostala v ústach po celý rok.
Darčeky z TUZEXU vždy potešili
Zatiaľ, čo dnes sú regály v obchodoch preplnené tovarom a internetové stránky sa pretekajú v ponuke výhodných nákupov, za socializmu o tom ľudia ani nesnívali. Do obchodu sa mohlo ísť aj na Striebornú či Zlatú nedeľu, no aj keď mal niekto viacej peňazí, nemal si za ne čo kúpiť. Až strýko zo západu priniesol originálne topánky, ktorými ste sa mohli pochváliť. Tí ostatní sa museli uspokojiť s knižkou, pančuchami alebo štrikovaným svetrom. Dnes by to zrejme deťom nestačilo, vtedy však vyvolávali nefalšovanú radosť. Tešili sme sa z novej hračky, s ktorou sa hrala celá ulica a tie šialené výkriky, keď sa pod stromčekom objavili legendárne „levisky“ z TUZEXU, za ktoré ste nechali štvrtinu výplaty… Veru, staré dobré časy.
Mohlo by vás zaujať: Vianoce nemusia byť sviatkom konzumu: Stačí dodržať pár pravidiel
Stromček ako metla pre tú pravú atmosféru
Žiadne majestátne nordické či kaukazské jedle. V časoch totality sa predávali borovice a smreky, ktoré pripomínali skôr konáre ako stromčeky a po štedrej večeri sme darčeky vyťahovali spod opadaného ihličia. Vianočnú atmosféru navodili podobizne bradatého deduška, veľké lesklé gule a nápadné reťaze. Nehľadelo sa pritom na vhodnú kombináciu farieb – čím ich bolo viac, tým lepšie.
Biele Vianoce ako z rozprávky
Zasnežené kopce, dedinky, námestia a metrové cencúle visiace zo striech boli počas sviatkov samozrejmosťou. Deti mali vyštípané líca a pri pohľade na umelecké diela Deda Mráza na zamrznutých oknách v očiach im žiarili hviezdičky. Všetko bolo zrazu akési iné. Problémy išli bokom a tie najmenšie maličkosti dokázali robiť tie najväčšie zázraky.
Aké spomienky máte na Vianoce za socializmu? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na
Zdieľaní