Vianočné sviatky kedysi: Nespievali sa koledy, z knižníc mizli knihy s vianočnou tematikou

Vianočné darčeky

Ešte pred rokom 1989 bol Štedrý deň riadnym pracovným dňom (Zdroj: Freepik/pvproductions)

Mladé generácie Slovákov a Čechov berú na Vianoce tri dni voľna ako samozrejmosť, no mnohí z vás si pamätajú, že ešte pred rokom 1989 bol Štedrý deň riadnym pracovným dňom, pokiaľ nepripadol na sobotu alebo nedeľu. Podľa vtedajšieho Zákona 93/1951 Zb. bol iba jeden štátny sviatok, a to 9. mája, kedy sa slávilo výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Prvý a Druhý sviatok vianočný, 25. a 26. december, boli dňami pracovného pokoja. Predovšetkým začiatkom 50. rokov sa komunisti snažili vymazať spojenie Vianoc s kresťanskými tradíciami a narodením Ježiša Krista.

Nie Ježiško, ale Dedo Mráz

Český historik Petr Koura vo svojej knihe České Vánoce opisuje, ako sa kedysi nespievali koledy, z knižníc mizli knihy s vianočnou tematikou a darčeky začal nosiť Dedo Mráz. V decembri 1952 vyzdvihol komunistický prezident Antonín Zápotocký, vtedy ešte ako predseda vlády, premenu nahého Ježiška „z chlieva“ na deda Mráza oblečeného v kožuchu. „Dedo Mráz k nám prichádza od Východu a na cestu mu žiaria takisto hviezdy. Nielen jediná, betlehemská. Celá kopa červených hviezd na našich šachtách, hutiach, továrňach a stavbách,“ povedal v rozhlasovom vystúpení tri dni pred Vianocami.

Návrat pôvodných tradícií

Do Československa sa Ježiško opäť vrátil po roku 1956. Napriek tomu však Štedrý deň stále ostával bežným pracovným dňom, hoci na niektorých pracoviskách umožňovali zamestnancom odísť skôr z práce. Definitívne sa Štedrý deň spolu s Prvým a Druhým sviatkom vianočným zaradili medzi dni pracovného pokoja 9. mája 1990, kedy poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) schválili novelu zákona z roku 1951. „Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného spoločenstva,“ zdôvodnil tento návrh český poslanec Karol Stome. Táto teória napokon zvíťazila nad snahami o potlačenie vianočných tradícií a nad negatívnymi stanoviskami, predovšetkým ekonomickými.

Tri voľné dni

Počas Vianoc v roku 1990 sa teda obyvatelia Česko-Slovenska tešili z troch voľných dní – dokopy dokonca z piatich, keďže Štedrý deň a vianočné sviatky pripadli na pondelok, utorok a stredu a nadväzovali tak na víkend. Päť dní voľna bolo aj v rokoch 1997, 2001, 2003, 2007, 2008, 2012, 2014 a 2018. Najbližšie sa tak stane v roku 2025, tentoraz až po sedemročnej pauze. Pre kresťanov majú Štedrý deň, i dva nasledujúce dni – Narodenie Pána (25. december) a sviatok svätého Štefana (26. december), predovšetkým duchovný rozmer. Pre všetkých sú však Vianoce sviatkami pokoja a mieru a predstavujú neodmysliteľné tradície, ako sú zdobenie vianočného stromčeka, pečenie vianočných pochutín, rozdávanie darčekov, no najmä stretnutia v kruhu rodiny či blízkych.



Zdroj: plnielanu.sk, TASR

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close