Pamätáte si ešte legendárne vtipy Andera z Košíc? Z týchto pôjdete do kolien!

Legendárne vtipy Andera z Košíc si pamätajú mnohí (Zdroj: Facebook/AnderJeLenJeden)

Legendárny humorista v neodmysliteľnom klobúku a so šibalským úsmevom rozosmieval celé generácie. Neexistovala domácnosť, kde by sa nenašla aspoň jedna audio kazeta s nahrávkami vtipov a príhod rodáka z Michaloviec. Hoci si dnes Ander užíva pokojný dôchodok a verejné vystúpenia sú vzácnosťou, na jeho originálnom humore sa budeme baviť stále.  Stačí prečítať niekoľko vtipov a okamžite omladnete o 20 rokov.


Prišli sme na zoologiu, a to bul muj predmet. Ja milujem prirodu, džvirata, a tak som objavil aj peršu lasku. Maňa še volala. A tam bul taky vypchaty jaštrab a ja vžal toho jaštraba, a tak beham za totu Maňu a učiteľka :
„Čo to robíš? Daj sem žiacku knižku!“
…a napisala: „Váš syn obťažoval Maňu s vtákom!“
Ja na ňu opatrel, ona pochopila.

„Daj sem gumu!“

„Nemam!“

…a dopísala: „A nemal ani gumu!“


Moja Erža to je lakoma žena. Ona len hrabe tote peňeži. Len po rekreacioch by chcela chodzic a mne z toho idze poražic. Aj minule mi hutori:

„Ander, pušč me k moru, budzem na tebe spominac každy dzeň.“

„Ja jej na to, reku ne Eržo, budzeš šedzec doma a každý dzeň budzeš spominac na more.“

Mne tota moja Erža vyoblika jak hada, ancuk je furt na mne. Ľudze ja v nim v lece spadnul do Širavy, dva tišic ľudi okolo mne behalo.

„Strýko tu je každý v plavkách len vy ste v obleku!“

„Tu še každy kupe len ja še topim!“


Ľudze ja sebe dneška všimam jak mlady človek kurizuje. Co toto je? Vun stoji, ruka v kešeni, kuri, ona na nim zavešena jak ucirak. To ja kedz chodzil zo svoju Eržu, to ešte bul bonton. Šedzel som v parku na lavočke, ona prišla, ja na ňu kuknul, ona na mne, ja še na ňu ušmial, ona še ušmiala na mne, pricahla še ku mne, ja še odcahnul, cukerlikom som ju ponuknul, zobrala, druhym cukerlikom som ju ponuknul, zobrala…Jój..paž­rava bula…a naraz skočila a oblapuje strom!


„Co ty oblapuješ strom, kedz som tu ja?!“

„To jedno..drevo jak drevo!“

Bul som na vojne a tam som prišol na cimru a tam veliteľ pluku tak reval na kamaratoch. Blede buli jak muka.


„Kto tu fajčil?!“

„Čia je ta cigareta na zemi?!“

„Čia je ta cigareta na zemi?!“

„Kukam na ňoho, reku nekričce chlope, nehlaši še nikto, dzvihnice a kurce.“


Prišli sme na peršu križovatku a už bezpečnosť me haltuje.

„Reku co je chlapci?“

„Strýko, budete fúkať do balóna.“

No ta mne dobre neporažilo. Ta ja mam času tu balony pre vašo dzeci naduvac? Erža mi hutori, Ander nafukaj, chlapci budu mac radosc. Ja nafukal a oni jak tigre:
„Zelená!“

„Noa? Vy myšlice, že ja fukam jaku vy farbu chcece?“

„Vodičský preukaz!“

No ta už som še dožral:
„Ta aj ich vyrabam? Včera sce jeden vžali, dneška zaš pytace!“


My sme mali takoho staroho, hluchoho farara, vun me miloval…A ja vam kleknul pred totu spovedelnicu a spuštil som:
„Bla bla bla bla“…a naraz še ozve: „Ten hluchy spoveda na opačnej strane.“


Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!

Zdroj: plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close