Cukrovka patrí v súčasnosti k veľmi rozšírenému metabolickému ochoreniu. Už dávno je zrejmé, že nevzniká jedením sladkostí, no súvislosťou medzi týmto ochorením a cukrom ako takým nájsť môžeme. Vedci zo špecializovaného centra prišli na prelomové zistenie, ktoré by mohlo v budúcnosti pomôcť „vypnúť“ spúšťač tohto ochorenia.
Na vine je chuť
S obľubou si vychutnávate obľúbenú sladkosť aj napriek tomu, že by ste možno nemali? Cukor z prijatej dobroty putuje do vášho žalúdku, čriev a končí v krvi a krvnej plazme. Vedci prišli s odhalením, že tento vnem v podobe prijímania sladkej chuti dokáže aktivovať procesy v tele, ktoré spúšťajú rôzne vážne ochorenia, medzi nimi aj spomínaný diabetes.
Receptory sladkej chuti vo vašich chuťových pohárikoch dokážu prenášať sladkosť z úst do celého tela. Prvá zastávka je vo väčšine práve metabolický systém spracovávania cukru. Hovorí o tom portál Science Daily, ktorý informoval o vedeckom výskume.
Tím z Monell Chemical Senses Center sa zaoberal skúmaním receptorov sladkej chuti u cicavcov. Najnovšie dáta informujú o tom, že fungovanie týchto receptorov by malo v budúcnosti prispieť k liečbe spomínaného civilizačného ochorenia.
Z úst do pankreasu
Štúdia uvádza, že receptory sladkej chuti dokážu ovplyvniť vstrebávanie a procesy glukózy v rámci metabolizmu cicavcov. Deje sa to z dôvodu napojenia úst na tráviaci trakt, pankreas, pečeň a tukové bunky, ktoré sú nosičom.
Glukóza je hlavným typom cukru, ktorý sa nachádza v ľudskej krvi, preto je kľúčovým zdrojom energie pre bunky. „Naším cieľom bolo zistiť, či TAS1R2-TAS1R3 ovplyvňuje metabolizmus glukózy v dvoch smeroch,“ uviedol Paul Breslin, profesor výživových vied a hlavný autor práce. Vedci sa teda zaoberali možnosťou, že receptor dokáže ovplyvniť hladinu glukózy a inzulínu v krvi počas konzumácie jedla. A aký je výsledok?
Test s dobrovoľníkmi
Skupine dobrovoľníkov bol podaný orálny glukózový tolerančný test, do ktorého vedci pridali vmiešali buď agonistu TAS1R2-TAS1R3, teda bezkalorické sladidlo, ako stimulujúci činiteľ alebo antagonistu TAS1R2-TAS1R3 v podobe sodnej soli, ktorá sladkú chuť potláča.
Pred testom a po ňom účastníkom štúdie merali hladinu glukózy a inzulínu v plazme. Stimulácia a potláčanie receptorov sladkej chuti pomohla u ľudí regulovať metabolizmus glukózy. Polemizuje sa teda o tom, či by tento spôsob mohol v budúcnosti ovplyvniť liečbu cukrovky alebo nie.
Zdieľať na