Nie až tak dávno zberateľstvo prerástlo do muzeálnej činnosti. Ako vnímať „staré” etnografické múzeá Európy, ktoré mali kontroverzný vznik a činnosť?
Zo zbierky sa stáva múzeum
Prechádzal som sa po škrípajúcich parketách viedenského Weltmuseum a rozmýšľal nad tým, čo vlastne cítim, keď vidím túto rozsiahlu etnografickú zbierku. Na jednej strane, je to obdivuhodná zbierka artefaktov, ktoré pochádzajúcu z Oceánie, Afriky, zo Sibíri, z Amerického kontinentu a Ázie.
Na druhej strane, stotisíce rituálnych, umeleckých a každodenných predmetov nám pripomínajú prvé kontakty s neznámymi kultúrami, živé výmenné obchody a vzájomnú pohostinnosť, ale aj násilie, odpor, nepriateľstvo či dokonca smrť.
Rozsiahla expozícia vystavená v 14 sálach Weltmusea nebola zozbieraná za náučným účelom. Je to výsledok vášne súkromných zberateľov naprieč niekoľkými storočiami. Boli to šľachtici, cestovatelia, obchodníci, akademici a dokonca aj členovia kráľovskej rodiny. Všetkých ich spájalo očarenie exotikou a zberateľská vášeň.
K rodinnej tradícii Habsburgovcov patrili poľovnícke a študijné cesty. V 19. storočí cestovali po svete a zbierali poznatky a artefakty aj korunný princ Rudolf, Ferdinand Maximilián a Franz Ferdinand, ktorý pomenúva svoju vášeň „Trpím muzeálnou mániou!”
Uvažoval som nad týmito cestovateľmi a ich výpravami. Na jednej strane nám artefakty z Weltmusea rozprávajú neuveriteľné príbehy o ich dobrodružstvách. Na strane druhej, o krutosti niektorých prieskumníkov z minulosti a imperskom kolonializme.
Aztécka čelenka
Jedným z najunikátnejších predmetov v zbierke Weltmusea je perová čelenka z Mexika. Ide o exponát operenej pokrývky hlavy datovanej do 16. storočia. Zdobia ju pôvodné zachované peria z vtáka Quetzal a jej pedantné spracovanie berie dych. Mnoho takých čeleniek sa používalo v Mezoamerike. Nosili ich bojovníci, kňazi a panovníci, no žiadna z nich sa nezachovala, až na túto.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako sa dostala do Rakúska? To presne nevieme. Po dobití Aztéckej ríše v rokoch 1519 – 1521 Španieli poslali do Európy veľké množstvo koristí. Ale napriek početným zachovaným zoznamom týchto predmetov čelenku v nich nenachádzame. Preto jej častý prívlastok „koruna kráľa Moctezuma II.” sa vo vedeckých kruhoch berie s rezervou. S istotou čelenku vieme vystopovať až v roku 1596, keď bola zapísaná ako inventár zámku Ambras v Innsbrucku.
Celý svet na jednom poschodí
Či už obdivujete Beninské kráľovstvo v dnešnej Nigérii, alebo sa zaujímate o zbierky od Jamesa Cooka mapujúce oblasti Veľkých jazier, severozápadné pobrežie Ameriky a Grónska, alebo sa chcete len pokochať nádherou orientu blízkeho či vzdialeného, vo Weltmuseu nájdete všetko.
Je tu ale háčik – múzeum ešte len prechádza modernizáciou, a tak vo väčšine prípadov nenájdete popisky a dodatočné informácie k exponátom. Dá sa to vyriešiť tak, že budete mať pri sebe mobil a otvorenú stránku Weltmusea. V digitálnej verzii zbierky nájdete to, čo vám chýba v tej fyzickej.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Mňa najviac zaujali bojové obušky pôvodného polynézskeho obyvateľstva Maori. Bojovníci Maori sú pre mňa ako „Sparťania” Polynézie. Pripomínajú mi ich kvôli tomu, že sa vyprofilovali ako bojová spoločnosť a boli obávaným národom tohto regiónu.
Kráľovská zbrojnica
Na druhom poschodí ma na niekoľko hodín opustili myšlienky ohľadom kontroverznej histórii vzniku európskych múzeí a dovolím si tvrdiť, že opustia aj vás. Ak máte radi stredovek, zamierte rovno hore po schodoch. Nachádza sa tam jedna z najlepšie zdokumentovaných západných dvorských zbrojníc.
Všetky exempláre v nej úzko súviseli s politickými udalosťami, či išlo o korisť na vojenskej kampani, korunovačné, zásnubné a svadobné dary, poklonky alebo cisárske diéty. Mnoho z týchto zbrojí vyrobili na mieru najznámejší zbrojári pre cisára Maximiliána I. a neskôr Karola V.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Všimnite si neskorogotickú zbroj so špicatými „topánkami”. Odborne sa volajú „Solleret” a sú veľmi výrazným prvkom brnenia z tej doby. Určite vám ako prvé napadne, ako v tom mohli rytieri chodiť? Nechodili, ale jazdili. Takéto špice slúžili ako módny doplnok, rytier si ich dával iba pri jazde na koni a promenáde. Pred bojom ich dával dole.
Táto zbroj pravdepodobne patrila Maximiliánovi I., aj keď posledným majiteľom bol jeho strýko Žigmund von Tirol. Odborníci vychádzajú z toho, že zbroj vyrobil vyhlásený zbrojár Lorenz Helmschmid, ktorý pracoval najme pre Maximiliána I. Ten ju nosil ako mladý princ a v roku 1484 ju daroval svojmu strýkovi ako svadobný dar.
Ako vznikla zbierka
Habsburgovci postupne získali tieto predmety nielen z Uhorska, Čiech, Haliča, Talianska, ale aj z balkánskych oblastí a zo zvyšku Európy, napr. z Beneluxu, Burgundska, Alsaska, Lotrinska či zo Španielska. Diplomatické styky a vojenské konflikty obohatili zbierku o predmety z Blízkeho východu – od Turkov, Peržanov alebo Egypťanov.
V 19. storočí sa vo Viedni spojila väčšina habsburgských zbrojníc, a tak vznikla unikátna kolekcia, ktorú dnes vidíme. Išlo hlavne o tri veľké fondy: cisársku zbrojnicu, zbrojnicu hrdinov a dvorskú poľovnícku komoru.
Cisárska zbrojnica
Cisárska zbrojnica tvorí základ kolekcie a jej najstaršie kusy sú doložené od roku 1436. Sú to najmä brnenie a slávnostné zbrane panovníckeho rodu a jeho sprievodu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V ranom baroku brnenie stratilo nielen svoj význam ako zbroj, ale aj ako symbol statusu. Už nebolo potrebné nosiť brnenie, ktoré reprezentovalo rytierske cnosti, a preto sa upustilo aj od zákazkovej výroby skvostných prezdobených zbrojí.
Zbrojnica hrdinov
Atrium Heroicum bol výnimočný inventár, ktorý zozbieral arcivojvoda Ferdinand von Tirol (1529 – 1595). Tomuto zberateľovi vďačíme za unikátnu zbierku brnení a zbraní patriacim mnohým známym osobnostiam tej doby a predchádzajúcich storočí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Zbroje sa vyrábali presne na mieru a tieto skvostné kusy nie sú výnimkou. Všimnite si, aké rôzne postavy mali ich majitelia: široký, ramenatý, vysoký, s dlhými nohami, s útlymi lýtkami. Páči sa mi premýšľať o jednotlivých majiteľoch zbrojí a dozvedieť sa viac o ich osobnostiach.
Tak napríklad vo videu, kde rozprávam o rozmanitosti brnení, zbroj na najrobustnejšiu postavu patrila Johannovi Friedrichovi Kurfirstovi zo Saska, bol to arcimaršál Svätej ríše rímskej.
Dvorská poľovnícka komora
Dvorská poľovnícka komora bola zriadená za vlády cisára Ferdinanda II. Poľovnícke výjavy boli populárne počas celej histórie ľudstva a inak to nebolo ani v baroku. V tomto období umelci sústredili svoju zručnosť najmä do dekorovania poľovníckych, športových zbraní a do módnych doplnkov, ako bol dvorný meč.
V zbierke sa nájdu aj kuriozity ako detské zbroje, lancknechtské brnenie vytvarované do typického odevu tejto jednotky, obrovské meče či bojové krompáče na prerážanie platových zbrojí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Mňa zaujal najmä jeden exponát. Lucernový štít so železnou rukavicou a vysúvacou prítlačnou čepeľou. Už samotný názov je šialená kombinácia. S touto zbraňou som sa už stretol, keď o nej na prednáškach rozprával Majster Peter Koza.
Poviem vám, že nielen šermiari sa bavia na absurdite tejto zbrane, takisto múzejným pracovníkom sa tento prekombinovaný manieristický kúsok zdal „too much”. Jednoducho s takým štítom si skôr ublížil nositeľ samotný ako jeho súper. A technicky, fičurka vo forme malého otváracieho olejového lampáša, ktorý mal v nočnom boji oslepiť nepriateľa, je, úprimne, nanič. Skôr vám po pár švihoch a krytoch zhasol alebo sa na vás vylial olej a podpálil vás.
Temná stránka etnografie
Pred odchodom som si dal kávu v muzeálnej kaviarni a po romantickej prechádzke cez dejiny rytierstva sa myšlienkami vrátil k etnografii. Najtemnejšia časť všetkých etnografických múzeí z 19. a 20. storočia je, že stáli a ťažili priamo na kolonizácii, ktorá sa niesla v duchu vykorisťovania. Zbierky vo Weltmuseu nie sú výnimkou. Takisto aj tu jednotlivé zbierky z celého sveta tvorili stereotypný a veľmi zavádzajúci obraz „primitívnych” umierajúcich kultúr. Dnes čelíme tomuto problému a snažíme sa z neho poučiť. Spôsob, akým sa pristúpi k týmto zbierkam, bude formovať budúcnosť múzeí.
Zdieľať na