Väčší mozog v pomere k telu neznamená automaticky múdrejšieho psa, uvádza nová štúdia. na základe správy žurnálu Biology Letters. Pri divo žijúcich cicavcoch zvyčajne platí, že čím je ich mozog v pomere k telu väčší, tým sú inteligentnejšie. U psov domácich platí presný opak. Väčšia inteligencia psov tiež poukazuje na rozdielne prostredie, v ktorom žijú.
Väčšia inteligencia súvisí aj s trénovateľnosťou
Tieto zistenia uvádza nová štúdia medzinárodného tímu vedcov zo Švajčiarska a Francúzska, ktorú nedávno zverejnil portál Live Science. Výskumníci v rámci štúdie odmerali objem 1682 lebiek dospelých psov 172 plemien uložených v Prírodovedeckom múzeu vo švajčiarskom Berne. Následne vypočítali relatívny intrakraniálny objem – pomer veľkosti ich mozgu k telu. Do výskumu zahrnuli aj 14 behaviorálnych znakov uvedených v dotazníku C-BARQ, najpoužívanejšom štandardizovanom dotazníku na meranie trénovateľnosti, vyžadovania pozornosti, agresivity a iných vlastností psích plemien.
- Zo štúdie vyplynulo, že plemená s menším relatívnym intrakraniálnym objemom sú lepšie trénovateľné. Do tejto kategórie patria väčšinou pracovné plemená psov, ako napríklad sibírsky husky, pyrenejský horský pes či rotvajler. Pracovné plemená zvyknú plniť náročné úlohy vyžadujúce spoluprácu s ľuďmi, napríklad vyhľadávanie osôb zavalených troskami či lavínami alebo vodenie nevidiacich.
- Predchádzajúcim výskumom sa zistilo, že pracovné plemená majú lepšie výkonové funkcie ako ostatné psie plemená, najmä ovládanie správania a krátkodobú pamäť. Dôvodom je rozdielna vnútorná stavba mozgu veľkých plemien s porovnaní s malými plemenami, tvrdí Ana Balcarcelová, hlavná autorka štúdie z Inštitútu evolučných vied v meste Montpellier vo Francúzsku.
Prostredie, v ktorom psy žijú je dôležitým faktorom výskumu
Menšie plemená s vyšším relatívnym intrakraniálnym objemom vykazujú vyššiu mieru bojazlivosti, agresivity, separačnej úzkosti a vyžadovania pozornosti. Vedkyňa sa domnieva, že dôvodom môže byť pôvodný účel, na ktorý boli tieto plemená vyšľachtené – ako spoločníci pre ľudí.
Kľúčom k porozumeniu výsledkom štúdie je prostredie, v ktorom psy žijú, vysvetľuje výskumníčka. Psy totiž nežijú v divej prírode, ale v prostredí vytvorenom človekom a sú výsledkom zámerného a cieľavedomého vývoja zo strany ľudí.
Vedci sa ďalej plánujú zamerať na skúmanie tvaru a fungovania mozgu plemien psov. Rôzny tvar mozgovej kôry, teda časti zodpovednej za vyššie mozgové funkcie, by mohol vysvetliť rozdiely v správaní rôznych plemien a typov psov. Balcarcelová však upozorňuje majiteľov psov, že výsledky štúdie nie sú automatickým indikátorom inteligencie psa, pretože každý pes je jedinečný.
Zdieľať na