Obdobie medzi sviatkom Troch kráľov a Popolcovou stredou bolo odpradávna obdobím, kedy sa jedlo, spievalo, tancovalo a smialo viac než inokedy. Fašiangy nie sú len o šiškách, fánkach a maskách, ale v pozadí ukrývajú staré magické predstavy. Nahliadnite do tradícií, ktoré prežili stáročia a dodnes dokážu vyčariť úsmev.
Pôvod obdobia
Fašiangy patria medzi najstaršie ľudové zvyky na našom území, ktoré sa oslavujú dodnes. Ich korene siahajú hlboko do predkresťanských čias, keď ľudia prelom zimy a jari vnímali ako magické obdobie. Práve vtedy sa podľa dávnych predstáv rozhodovalo o tom, aký bude nasledujúci rok.
Neskôr sa tieto oslavy prirodzene prepojili s kresťanským kalendárom. Fašiangy sa ustálili ako obdobie od sviatku Troch kráľov až po Popolcovú stredu, ktorá otvára štyridsaťdňový veľkonočný pôst. Kým pôst znamenal stíšenie, sebareflexiu a odriekanie, fašiangy boli jeho presným opakom – odjakživa boli časom hojnosti, smiechu a bujarej zábavy.
Aj samotný názov fašiang má zaujímavý pôvod – pochádza z nemeckého výrazu „vastschank“, čo voľne znamená posledný nápoj či hodovanie. Na našom území sa používal aj starší názov „mjasopust“, ktorý jasne odkazoval na obdobie pred odriekaním sa mäsa.
Masky ako symbolika
Najvýraznejším znakom fašiangov boli vždy masky – nešlo však len o zábavnú prezliekačku. Maskovanie malo hlboký symbolický význam, pretože umožňovalo ľuďom vystúpiť zo svojich bežných rolí a na chvíľu zrušiť spoločenské rozdiely. Dedinské sprievody zaplavili postavy, ktoré parodovali každodenný život. Časté boli aj prezlečenia za opačné pohlavie, zosmiešňovanie ľudských slabostí, pýchy, lakomstva či márnivosti.
Osobitné miesto patrilo zvieracím maskám, ktoré sa považujú za najstaršie. Medveď, koza či kôň neboli náhodnou voľbou – predstavovali totiž silu, plodnosť, životnú energiu a kolobeh smrti a znovuzrodenia. Ich úlohou bolo symbolicky vyhnať zimu, ochrániť dedinu pred zlými silami a privolať jar.
Vrchol fašiangov
Vyvrcholením fašiangového obdobia bol posledný týždeň pred pôstom. Maskované družiny chodili po dedinách, spievali, tancovali a vystrájali najrôznejšie kúsky. Tento čas vrcholil obradom pochovávania basy, teda symbolickým „pochovaním“ hudby, smiechu a zábavy. V parodovanom obrade sa napodobňoval skutočný pohreb, nechýbal kňaz, plačky ani smútočný sprievod. Všetko sa však nieslo v humornom duchu.
Sviatočná hojnosť
Fašiangy boli vždy úzko späté s jedlom. Keďže pôst zakazoval mäsité a tučné pokrmy, práve v tomto období sa dojedali zimné zásoby a pripravovali sa sýte špeciality. Na stoloch nechýbali šišky, pampúchy, fánky, záviny ani bohaté zabíjačkové jedlá. Mastné, sladké a kalorické pokrmy mali nielen zasýtiť, ale aj symbolicky posilniť telo pred obdobím odriekania. Hodovanie sa spájalo so svadbami a hostinami, pretože poľnohospodárske práce sa ešte nezačali a bol čas na spoločenský život.
V mestskom prostredí sa fašiangy postupne premenili na plesovú a karnevalovú kultúru. Šľachta a meštianstvo preberali vplyvy z nemeckého a talianskeho prostredia, kde mali karnevaly dlhú tradíciu. Maskované bály, tematické večery a honosné slávnosti nadviazali na staršie dedinské zvyky, no dali im elegantnejšiu podobu.
Oslavy vo svete
Takmer každá európska krajina má vlastnú obdobu fašiangov – v Nemecku je to Fasching, v Česku Masopust, v Grécku Apokriés, v Holandsku Carnaval, v Rusku Maslenica či v škandinávskych krajinách Fastelavn. Mnohé z týchto sviatkov boli v minulosti potláčané alebo zakazované, no napokon sa opäť vrátili, a dnes slúžia často ako lákadlá pre turistov.
Zdieľať na
Zdieľaní