Kolabujete pri odberoch krvi? Pozrite sa, čo sa vtedy deje vo vašom tele

Odber krvi nemusí byť horor (Zdroj: Freepik/DC Studio)

Odber krvi je rutinné vyšetrenie, ktoré väčšina ľudí zvládne bez problémov. Napriek tomu sa nájdu takí, ktorým sa zatočí hlava alebo dokonca stratia vedomie. Nejde pritom o slabosť či prehnaný strach – za týmto javom stojí prirodzená reakcia organizmu, ktorú ovplyvňuje viacero faktorov.

Telo reaguje automaticky

Mdloba pri odbere krvi má vo väčšine prípadov jasné vysvetlenie. Ide o reflexnú reakciu nervového systému, ktorá sa spúšťa automaticky. Najskôr sa telo dostane do mierneho stresu, napríklad pri pohľade na ihlu alebo pri samotnej predstave odberu. Aktivuje sa mechanizmus „bojuj alebo uteč“, zrýchli sa pulz a mierne stúpne krvný tlak.

Mohlo by vás zaujímať:
Reklama

U niektorých ľudí však nasleduje opačná reakcia. Telo akoby „preplo“ a spomalí srdcový rytmus, rozšíria sa cievy a tlak prudko klesne. Mozog tak na chvíľu nedostáva dostatok krvi a kyslíka, čo vedie k závratom alebo krátkodobej strate vedomia.

Rolu zohrávajú najmä okolnosti

Je dôležité spomenúť, že nie každý reaguje na odber krvi rovnako. Niekto ho absolvuje bez povšimnutia, iný má problém pri každej návšteve ambulancie. Hlavnú úlohu zohráva citlivosť nervového systému, ktorá je do istej miery vrodená – ak máte v rodine niekoho, kto má podobné skúsenosti, je vyššia pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás.

Svoju rolu zohrávajú aj psychologické faktory, pričom nemusí ísť len o strach z ihly. U mnohých ľudí ide skôr o silnú reakciu na pohľad krvi alebo zdravotnícke prostredie. Stres a očakávanie nepríjemného zážitku môžu reakciu ešte zosilniť. Zaujímavosťou tiež je, že čím viac sa obávate odpadnutia, tým väčšia je šanca, že k nemu skutočne dôjde.

Rozhoduje vaše telo

Veľký vplyv má aj to, v akej kondícii prichádzate na odber – ak ste dehydrovaní, objem krvi v tele je nižší a tlak sa ľahšie zníži. Podobne pôsobí aj hlad alebo nízka hladina cukru v krvi – mozog je citlivejší na akýkoľvek pokles prísunu energie. Riziko zvyšuje tiež únava či nedostatok spánku. V takom stave je nervový systém menej stabilný a reaguje prudšie.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Prínos probiotík sa spochybňuje čoraz viac: Len v tomto prípade sú naozaj účinné

Zásadným faktorom je aj vek pacienta. Častejšie sa tento problém objavuje u mladších ľudí, najmä tínedžerov a mladých dospelých. Ich organizmus je totiž reaktívnejší a na podnety odpovedá intenzívnejšie.

Telo vás varuje dopredu

Mdloba zvyčajne nepríde bez varovania. Telo vysiela signály, ktoré by ste nemali ignorovať. Môžete si všimnúť zúžené videnie, „hviezdičky“ pred očami alebo pocit, akoby sa zvuky vzdialili. Často sa objaví studený pot, slabosť, nevoľnosť alebo zvláštny pocit tepla či zimy.

Niektorí ľudia začnú pociťovať slabosť v nohách alebo majú nutkanie zívať. To je spôsob, akým sa telo snaží zvýšiť prísun kyslíka. Ak tieto príznaky zachytíte včas, môžete predísť samotnému odpadnutiu. Ak pocítite prvé varovné signály, najlepšie je okamžite si sadnúť alebo ľahnúť. Ideálne je zdvihnúť nohy, aby sa krv rýchlejšie dostala späť do mozgu.

Nevhodné je snažiť sa situáciu „rozchodiť“ alebo odísť – práve vtedy vám hrozí pád a zranenie. Pomôcť môže aj jednoduchá technika napínania svalov. Ak vedome stiahnete svaly na nohách alebo rukách, podporíte návrat krvi k srdcu a mozgu.

Dá sa tomu predísť?

Dobrou správou je, že riziko mdloby môžete výrazne znížiť. Pred odberom sa dostatočne napite a nechoďte nalačno, ak to nie je vyslovene potrebné. Skúste sa počas odberu nepozerať na ihlu a zamestnať myseľ rozhovorom alebo počúvaním hudby. Dôležité je aj načasovanie – ak ste unavení, chorí alebo dehydrovaní, je lepšie odber odložiť.

Sledujte náš Instagram

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame