Hrianka urobená na klasickej platni má nesporné čaro, nie vždy však človek má ráno čas pri nej stáť a sledovať, či sa mu chlieb nepripeká. Aj preto je vyskakovací hriankovač výborným pomocníkom. Máte doma jeden aj vy? Zistite, kto ho vynašiel a ako.
Opekanie chleba bolo obľúbenou činnosťou od nepamäti. Pokým sa využíval plameň na sporáku alebo teplo pece, opekanie si vyžadovalo bedlivé oko, aby sa z hrianky nestala zuhoľnatená troska.
Hriankovače napredovali s technikou
Vyrobiť prvé elektrické hriankovače umožnil až objav nikelchrómových vlákien, ktoré sa dostatočne rýchlo zohriali na teplotu opekania chleba a pri opakovanom zahrievaní nehrozilo ich prepálenie.
Ako ihlan
Orieškom čakajúcim na rozlúsknutie zostalo však naďalej obracanie krajcov a dozeranie na to, aby neprihoreli. Prvé hriankovače rôznych konštrukcií opekali chlieb iba z jednej strany. Mali tvar zrezaných ihlanov. Ich steny pokrývali vlákna a k nim sa prikladali krajce chleba.
Mohlo by vás zaujímať: Nevyhadzujte zvyšky jedál: S týmito receptami si pochutnáte ešte raz
Krok vpred – opekanie z oboch strán
Ďalším pokrokom bola konštrukcia hriankovača, používaná aj v súčasnosti, do ktorého sa chleby vkladali a opekali z oboch strán. Pozornosť obsluhy si však vyžadovali aj tieto moderné kusy.
Pripečené hrianky nie!
Vtedy prišlo invenčné riešenie amerického mechanika Charlesa Stritea. Ten roztrpčený faktom, že musí v továrenskej kantíne konzumovať pripečené hrianky, vložil do hriankovača časový spínač a mechanizmus na ich vyhadzovanie. Svoj vynález si dal patentovať 29. mája 1919. Chleby z prvých vyskakovacích hriankovačov vraj niekedy skákali tak nevypočítateľne, že často spadli za kredenec.
Používate doma vyskakovací hriankovač? Ako ste s ním spokojný? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na